Načo robot, keď náuka chôdze je úlohou rodičov? V prípade detí s mozgovou obrnou neraz odkázaných na vozík to nie je až také ľahké. Nohy neposlúchajú, krútia sa, nie a nie robiť tie správne kroky. „Až dosiaľ museli dieťa podopierať až traja dospelí – terapeuti, ktorí pacientovi pridŕžali nohy a snažili sa ho naučiť, ako ich používať,“ vysvetlila Stanislava Klobucká, primárka rehabilitačného centra Harmony na Kudlákovej ulici v Dúbravke.
Teraz však stačí jeden terapeut. Robot Lokomat. Hoci ho oficiálne uviedli do prevádzky v utorok, lekári a pacienti bartislavského rehabilitačného centra sa s ním zoznamujú už tri týždne.
Pacient si „obuje“ robotické nohy, v počítači sa nastavia parametre chôdze, zapne sa pohyblivý pás a približne hodinová lekcia sa môže začať. „S týmto zariadením je liečba rýchlejšia a efektívnejšia. Robot totiž presne dodržiava plán chôdze, s pacientom robí presne tie isté pohyby, ten sa to potom ľahšie naučí,“ vysvetlila Klobucká.
Snímače zaznamenávajú pohyby kĺbov a svalov, a keď sa to pacientovi darí, robot ho pochváli a povzbudí. „Na monitore je smajlík, ktorému sa rozširuje úsmev podľa toho, ako aktívne dieťa kráča. Čím viac zapája do toho vlastnú silu, o to viac sa robot usmieva,“ doplnila Klobucká. A malí pacienti oceľovému terapeutovi zase úsmev vďačne opätujú. „Vôbec sa neboja, sú zvedaví, radi skúšajú a objavujú.“
Robot má hodnotu desiatich miliónov korún, liečba týmto prístrojom je podľa Klobuckej bezplatná. Obmedzenia sú len vekové, váhové a zdravotné. „Začať možno až u troj- až štvorročných detí, stroj unesie najviac 135 kíl,“ dodala Klobucká.
Okrem prípadov detskej mozgovej obrny dokáže Lokomat pomôcť aj ľuďom, ktorí prišli o schopnosť normálne chodiť pre rôzne iné choroby a úrazy. „Napríklad ľudia po cievnych alebo mozgových príhodách, pacienti trpiaci sklerózou multiplex alebo Parkinsonovou chorobou,“ naznačila primárka Klobucká. Za tie tri týždne, keď si mohli nový prístroj vyskúšať, sa dokonca objavili aj také liečebné účinky, s ktorými vôbec nepočítali. „Viacerým sa výrazne zlepšila chôdza, no prekvapujúco aj trávenie či spánok.“
