Zvolenský zámok potrebuje opravu

Časti zvolenského zámku – Kapitánskemu domu – hrozí, že vlhko poruší jeho múry. Môže za to chyba pri poslednej veľkej rekonštrukcii zámku z rokov 1957 až 1969. Teraz chce kastelán Peter Heneš presadiť novú rekonštrukciu, ktorá by zbavila hradné múry vlhka. Stáť má takmer sto miliónov korún.

30.03.2008 22:31
Zvolenský zámok Foto: ,
Zvolenský zámok rozsiahlu potrebuje opravu. Správca národnej kultúrnej pamiatky vypočítal, že by mala stáť až sto miliónov korún.

„Ukazuje sa, že zámok potrebuje opäť rozsiahlu obnovu. Najmä Kapitánsky dom, kde vinou zlej kanalizácie dochádza k zatekaniu spodných pivníc. Kedysi boli väzením. Pri rekonštrukcii však tieto priestory zasypali zeminou a vlhkosť v múroch sa nemá ako odvetrávať,“ vysvetlil Heneš. Situáciu sťažuje aj to, že zeminu na zasypanie pivníc zobrali z nádvoria a okolia zámku, kde žili zvieratá. Práve soli, ktoré obsahovala zemina, teraz spôsobujú ustavične vlhnutie múrov.

Problémy zvolenskej dominanty sa však pri vlhkosti nekončia. „Pivnice potrebujeme vyčistiť a obnoviť ich pôvodnú funkciu. Vymeniť treba aj rozvody kúrenia na celom zámku, ktoré sú staré už vyše 40 rokov. Európske normy nespĺňa ani elektroinštalácia a elektrická rozvodňa,“ vymenúva kastelán zámku. Preto vypracoval podrobný návrh na obnovu národnej kultúrnej pamiatky. Náklady spočítal na takmer sto miliónov korún. Náklady sa vyšplhali na takmer 100 miliónov korún. „Pripravuje sa rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie, ktorá v tomto roku oslavuje 60 rokov. Som rád, ale ani my nechceme ostať bokom. Chcem, aby sa na nás nezabudlo,“ spresnil správca Zvolenského zámku, ktorý je od roku 1969 vysunutým pracoviskom národnej galérie. Odvtedy je aj sprístupnený verejnosti.

Bašta proti Turkom, súd, väznica…

Zvolenský zámok je národnou kultúrnou pamiatkou. Postavili ho v 14 storočí na príkaz uhorského a poľského kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou ako poľovnícke sídlo. Dokončený bol pravdepodobne v roku 1382, keď Ľudovít predstavil priamo na zámku poľským veľmožom snúbenca svojej dcéry Márie, Žigmunda Luxemburského. V roku 1462 zámok prešiel do rúk uhorského kráľa Mateja Korvína. V období Habsburgovcov bol dôležitou protitureckou obrannou baštou. V roku 1626 ho Habsburgovci predali Esterházyovcom. Majetkom štátu sa stal v roku 1805. Fungoval ako súd, väznica, sklad tabaku. Počas Slovenského národného povstania v zámku sídlil štáb 2. československej partizánskej brigády. Od roku 1969 je zámok v správe Slovenskej národnej galérie a sprístupnený verejnosti.

„Zámok má vysokú návštevnosť. Ročne tu máme vyše 170 rôznych akcií. Dlhé roky sú tu Zámocké hry zvolenské. Pravidelne robíme výstavy amatérskym aj profesionálnym výtvarníkom, spolupracujeme s materskými a základnými školami. Ročne sem príde viac ako šesťtisíc detí. V meste podstate nahrádzame kultúrny dom. Preto je potrebné zámok zrekonštruovať, aby bol nielen pekný, ale aj bezpečný,“ spresnil Heneš. „Chcem, aby zámok žil s mestom a jeho ľuďmi. Jeho rekonštrukciu vieme urobiť tak, aby sme ho úplne nezatvorili. Aby ľudia s ním nestratili kontakt,“ dodal kastelán, podľa ktorého by peniaze na opravu zámku mohli mať už v tomto roku. Pomôcť by mohli aj financie z eurofondov.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba