Oslobodenie Bratislavy sledoval celý svet

Slobodnú Bratislavu cez víkend za štyridsať minút zajali aj oslobodili kluby vojenskej histórie. Pripomenuli tak divákom udalosť, ktorú si väčšina z nich nemohla pamätať. Skutočné boje, pri ktorých Červená armáda vyslobodila mesto z rúk Nemcov, sa totiž odohrali ešte začiatkom apríla 1945.

07.04.2008 08:25
Boj o Bratislavu Foto:
Oslobodenie hlavného mesta si mohli na Bratislavskom hrade cez víkend pripomenúť nielen pamätníci, ale i tí, ktorí našťastie nemali príležitosť zažiť krutosť druhej svetovej vojny. Boje medzi Nemcami a Červenou armádou zrekonštruovali členovia slovenských a českých klubov vojenskej histórie.
debata

Cez víkend vojna prehrmela na Bratislavskom hrade. Z jeho predného nádvoria si vojaci wehrmachtu najskôr prezerali sídlisko Engerau a ktovie… Možno v duchu rozmýšľali, ako by dnes Petržalka vyzerala, keby v štyridsiatom piatom vydržali. Z myšlienok ich však sústavne vytrhávali prevažne japonskí turisti, ktorí si chceli s niekdajšími spojencami spraviť fotku na pamiatku.

Vojaci Červenej armády sa na boje pripravovali z tej strany hradného areálu, odkiaľ je výhľad na Staré Mesto. A na Slavín. Napriek bariére, ktorá oddeľovala divákov od bojovníkov, sa im aspoň z diaľky prihovárali po anglicky hovoriaci „comrades“, zvedaví americkí turisti.

A potom sa začalo divadlo. Nemci sa presunuli na zadné nádvorie, kde mali centrálu a poľný lazaret. Vzápätí do svojho hniezda priviezli dvoch civilistov, u ktorých našli zbraň. Veliteľ sa okamžite stal sudcom a o pár sekúnd už zneli výstrely popravnej čaty. „Mami, už sú vo väzení?“ pýtal sa zástupca generácie, ktorá nezažila trest smrti. „Nie, už sú odstrelení,“ nič pred synom neskrývala mamička.

Ďalšie salvy zazneli až z ruských hlavní. Prvý útok červených hviezd síce „skopčáci“ (pozn.: skopčák – hanlivé označenie občanov nemeckej alebo rakúskej národnosti) ešte odrazili, druhá a tretia tretina bojov však už boli plne v réžii ruských útočníkov. Nemci padali rýchlejšie ako dolár, a tak sa na zadnom nádvorí o niekoľko minút rozprestrela červená látka ozdobená malým kladivom a kosákom.

Aby bolo divadlo naozaj vierohodné, Rusi po výhre trochu ponaháňali blond sestričku z nemeckého poľného lazaretu a prešacovali „mŕtve“ nemecké telá. „Zbierali“ rýchlo, lebo počuli proroka z radov divákov. „Sleduj, ako teraz začnú ožívať. To by ani Ježiš nezvládol,“ prehovoril zvučný hlas z publika.

A naozaj, dovtedy „mŕtvi“ slovenskí a českí junáci z klubov vojenskej histórie oblečení v uniformách nemeckej a Červenej armády odrazu stáli na nohách. Deti sa potešili, že konečne mohli preskočiť bariéru, vziať si zo zeme na pamiatku nábojnicu alebo si vystreliť z pušky. Ich rodičia boli zase radi, že sa zvedavých detvákov aspoň na chvíľu zbavili. Len najstaršia generácia vedela svoje.

debata chyba