O jej účelnosti sa však dodnes vedú spory. Stále nie je jasné, kto vlastne vodu z priehrady potrebuje. Známe nie je ani to, odkiaľ chce štát peniaze na výstavbu a prevádzku priehrady zobrať.
Podľa predloženého zámeru je vodné dielo Slatinka potrebné na zabezpečenie objemu vody na zlepšenie prietokov Hrona najmä v súvislosti s odbermi chladiacej vody pre tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne Mochovce v suchých obdobiach. Slovenské elektrárne však viackrát uviedli, že priehrada nie je podmienkou dostavby dvoch blokov atómovej elektrárne. „Všetky štyri bloky Mochoviec budú pre chladenie vonkajšieho okruhu využívať vodu zo zdroja Veľké Kozmálovce,“ uviedol hovorca elektrární Juraj Kopřiva.
Využitie vody z priehrady na zavlažovanie jednoznačne nepotvrdilo ani ministerstvo pôdohospodárstva.
„Z pohľadu výstavby tejto vodnej stavby by ministerstvo mohlo vecne uvažovať o možnosti využitia takto naakumulovanej vody pre závlahy poľnohospodárskej pôdy. V tejto oblasti však závlahová potreba nie je v súčasnosti nijako významná a ani tam nie sú vybudované väčšie závlahové stavby,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Katarína Belická.
Foto: Pravda, Jana Kršňáková
Proti výstavbe vodného diela zo štátnych peňazí sú občianski aktivisti zo Združenia Slatinka. Upozorniť na to chcú aj Európsku komisiu. „Ak priehradu potrebujú súkromní investori a odberatelia vody na dolnom Hrone, nech si tieto zdroje vody zaplatia a vyargumentujú štátu, prečo je pre nich priehrada na Slatine lepšie riešenie ako menšie a lacnejšie zdroje vody na dolnom Pohroní. Stále sa hľadajú dôvody, kto, prečo a pre koho by mal priehradu postaviť, ale vždy sa naťahuje ruka iba po verejné zdroje. Už tridsať rokov sa uvádza, že VD Slatinka bude postavené v časovom horizonte 5 až 10 rokov a zotrvačnosťou sa hovorí o verejnejprospešnosti stavby,“ uviedla Martina Paulíková zo Združenia Slatinka. Podľa nej investor, ktorým je štátny podnik Vodohospodárska výstavba, už roky uvádza nereálnu cenu výstavby vodného diela, čo môže byť dôsledkom jej predraženia.
„Podľa oficiálnych údajov by stavba mala stáť 2,7 miliardy korún. Pritom už v roku 1997 pri výkone štátnej expertízy upozorňovalo ministerstvo výstavby investora na nereálnosť sumy a v roku 2001 investor aj ministerstvo pôdohospodárstva niekoľkokrát verejne uvádzali cenu 3,6 miliardy. Od roku 2003 sa oficiálne údaje vracajú späť k číslu 2,5 miliardy a odvlani dokonca klesajú na 2,2 miliardy. Napriek tomu, že v posledných rokoch stavebné práce nezlacneli, práve naopak. Podľa našich predbežných výpočtov by nádrž stála minimálne 10 miliárd korún,“ dodala Paulíková.
Na problém s financovaním upozornil aj hovorca ministerstva životného prostredia Peter Višváder.
„Stav prípravy Vodného diela Slatinka umožňuje považovať začiatok výstavby za reálny v roku 2011 za predpokladu, že budú pre stavbu zabezpečené potrebné finančné prostriedky,“ spresnil Višváder. Ministerstvo hospodárstva sa k problému Slatinky nevyjadrilo, aj keď malo na to čas vyše týždňa.
Bývalí obyvatelia Slatinky sú rozhodnutí urobiť všetko pre to, aby výstavbu priehrady zastavili. „Je nepotrebná. Za tie roky sme si arogancie úradníkov užili dosť. Nevidíme dôvod, aby sme na ňu doplácali ďalej,“ povedal Ľudovít Buzalka, jeden z pôvodných obyvateľov vysídlenej dediny.
