Skladaniu modelov a pretekaniu venuje množstvo voľného času. „Niekedy sa sám seba pýtam, či to stojí za to,“ poznamená Sloboda. Vždy pred víkendom naloží svoj model do auta a vyráža na preteky do rôznych miest Slovenska a Česka. Tam sa stretáva s ďalšími ľuďmi, ktorí sa stále dokážu vžiť do úlohy malých chlapcov.
„Nie je to len o rýchlosti, ale aj o stratégii a taktike. Možno najdôležitejšie je sebaovládanie. Treba sa ovládať vtedy, keď model dokáže ísť ešte rýchlejšie, ale výhodnejšie je vyhnúť sa kolízii s iným modelom,“ približuje zábavku úspešný pretekár.
Tieto stroje nie sú oveľa pomalšie ako autá na cestách. „Modely so spaľovacími motormi dosahujú rýchlosť 120 kilometrov za hodinu, s elektrickými o niečo menej,“ hovorí.
Slušný model čosi aj stojí. Začiatočnícke sa dajú poskladať od 300 eur, pri pretekárskych je spodná hranica okolo tisícky. Práve cena je podľa Slobodu hlavnou príčinou toho, že pretekanie s modelmi je len menšinovou záležitosťou. Ďalšou je množstvo iných, menej náročných lákadiel pre mládež. „Skúšali sme v Trnave založiť krúžok, v ktorom sme chceli deti viesť k tomuto koníčku. Lenže rodičia sa nepýtali, čo tam tie deti naučíme, ale čo z toho budú mať. Mysleli tým, samozrejme, po materiálnej stránke,“ vysvetľuje nadšenec.
Iba najlepší pretekári s modelmi sa dokážu koníčkom aj uživiť, ale nie na Slovensku. Ide o jazdcov, ktorých zamestnávajú výrobcovia modelov.