Koniec transparentnosti v obsadzovaní bytov potvrdil aj šéf bytovej komisie Ján Žitňanský (KDH). „Ako demokrata ma to mrzí. Dlho ma na to museli presviedčať. Na druhej strane boli fakty, ktoré sme nemohli nechať len tak,“ hovorí.
Do žrebovania sa podľa Žitňanského dostávali ľudia, ktorí splnili požadované kritériá, ale byty si nevážili. Boli aj takí, čo na mestský úrad nosili falošné potvrdenia o zamestnaní, výsledkom bolo neplatenie nájomného. Kým ich z riadne pridelených bytov vysťahovali, ubehlo niekoľko mesiacov. Lepšia filtrácia uchádzačov o byty podľa šéfa komisie nestačí. „My musíme vyhodnotiť aj jeho osobnú platobnú disciplínu v minulosti, keď býval napríklad v ubytovni,“ argumentuje Žitňanský.
Dodáva, že proti zverejňovaniu zoznamov záujemcov o nájomné byty nič nemá. Takisto rozhodnutia bytovej komisie by podľa neho mohli byť vyvesené na internete. Radnica však zápisnice zverejniť odmieta s odôvodnením, že obsahujú osobné údaje. Aliancia Fair-play upozorňuje, že verejnosť je na prideľovanie bytov mimoriadne citlivá.
„Malo by byť nielen vo verejnom záujme, ale aj v záujme mesta, aby tento proces bol čo najotvorenejší,“ skonštatoval Rastislav Diovčoš z Aliancie Fair-play s tým, že nový postup falšovaniu podkladov aj tak nezabráni.
Beáta Slováková z Mestského úradu v Trnave prichádza so záujemcami o byty do kontaktu denne. „V úplne novom dome povytŕhali vypínače, bezpečnostné svetlá, spôsobujú miliónové škody neplatením. A pri žrebovaní majú práve takí ľudia vždy viac šťastia ako rodiny, ktoré by si možnosť bývania naozaj vážili,“ zdôvodňuje nový spôsob rozhodovania.
Trnava má k dispozícii približne 200 nájomných bytov postavených z peňazí Fondu rozvoja bývania. Komisia bude voľné byty obsadzovať od júna. Podľa Žitňanského pôjde len o tri – štyri uvoľnené byty ročne. Ďalšie nájomné byty radnica stavať neplánuje.