Robotníci sa každú chvíľu musia boriť so zosuvmi. Momentálne pracujú na jednom z najväčších, ktorý má v najširšej časti asi 25 metrov. Tlačí na drevenice v skanzene a obmedzil aj premávku na trati. „Sú tu nahnuté stromy a každé ráno vidíme, ako to pracuje ďalej, každý deň sú stromy natočené ináč,“ hovorí majster Marián Valient. Svah musia zastabilizovať. „Spevňujeme ho železobetónovými prahmi, ktoré sú kotvené 16-metrovými vrtmi.“
Minuloročné prívalové dažde strhli celé koľajisko, ďalšie bolo kompletne zasypané. Práce na oprave trate, úvraťového systému aj na obnovení spojenia Kysúc a Oravy sa začali v máji. Práce, v rámci ktorých sa opraví aj most, vymenia sa podvaly a koľajnice, potrvajú do marca 2012, potom budú nasledovať zaťažkávacie skúšky. V budúcej sezóne by už mala byť časť obnovenej trate sprístupnená turistom. Na obnovu sa preinvestuje 427-tisíc eur z eurofondov, ďalšie prostriedky idú z rezervy vlády a žilinskej župy. Tá musí prefinancovať aj nečakané komplikácie a riešenie zosuvov, s ktorými sa v projekte nepočítalo. Sanácia bude stáť 190-tisíc eur, na ďalšom zosuve začnú pracovať v septembri.
Ak sa prepojenie podarí, turisti sa prevezú po trati dlhej vyše 11 kilometrov z kysuckej Vychylovky až do Oravskej Lesnej, kde sa pred tromi rokmi podarilo obnoviť prevádzku železnice na trase dlhej 3,5 kilometra. Kysucko-oravská železnica bola najvyššie položenou lesnou železnicou. „Drevo sa zvážalo až z nadmorskej výšky 939 metrov. Úzkorozchodná železnica slúžila na zvážanie dreva až do roku 1971. Po jej zániku sa podarilo pred likvidáciou zachovať jej najpodstatnejšiu časť – úvraťový systém. Od roku 1995 slúži na prepravu návštevníkov v skanzene Kysuckého múzea,“ hovorí správkyňa Historickej lesnej úvraťovej železnice vo Vychylovke Janka Berešová.