Starosta Radole Anton Tkáčik potvrdil, že oficiálne informácie o presídlení väčšieho počtu neprispôsobivých občanov nemajú. Ľudí to však tak znepokojilo, že musel konať. „Ide o závažnú informáciu, aj keď neoficiálnu, preto ju berieme vážne. Je to ako druhý stupeň povodňovej aktivity, ešte sa voda nevylieva, ale keď sa nepripravíme, bude neskoro. Chystáme petíciu a žiadame občanov o zachovanie pokoja,“ hovorí.
V liste informuje obyvateľov, že bytovky, kde by sa mali údajne nasťahovať Rómovia, v obci nik nestavia a obec na ne ani nevydala stavebné povolenie.
Podľa Tkáčika existujú určité indície, ktoré môžu naznačovať, že niečo sa predsa len chystá. „Boli u nás odkúpené pozemky, zhruba 2 000 štvorcových metrov. Hoci sme kupcov informovali, že tam nie je výstavba povolená, vo výkupe pokračovali. Nikto nám vopred oficiálne nepovie, že tam chce nasťahovať neprispôsobivých, zrejme sa spoliehajú na bezzubý stavebný zákon a postavia to aj bez povolenia,“ tvrdí.
Situáciu sledujú aj v susednej obci Lopušné Pažite. „Ľudia sú v strehu, pýtajú sa, či je to pravda, veď bez vetra sa ani lístok nepohne,“ dodal tamojší starosta Anton Mrmus.
Primátor Kysuckého Nového Mesta Ján Hartel hovorí, že využijú všetky kroky, aby sa takýto zámer neuskutočnil. „Ak by sa informácia potvrdila a mal by sa takto riešiť záujem nejakej finančnej skupiny alebo mesta, bolo by to nanajvýš podlé.“
Problémom sa v pondelok zaoberalo aj regionálne združenie mesta a obcí dolných Kysúc. „V prípade potvrdenia tohto zámeru budeme postupovať spoločne, aby sme zabránili jeho realizácii,“ uvádzajú v spoločnom vyhlásení. V ňom vyzvali občanov, aby upozorňovali na podozrivé skupovanie pozemkov a domov.
Medzi ľuďmi sa hovorí, že by malo ísť o zhruba 1 200 Rómov z tzv. žilinského geta na Bratislavskej ulici. „Mesto nevie nič o tom, že by sa mali rómski spoluobčania z tejto lokality sťahovať na Kysuce,“ uviedol žilinský hovorca Pavol Čorba.
Majiteľ pozemkov v Radoli Marián Janík poprel, že na nich chcel postaviť sociálne byty. Spresnil, že kúpil pozemky s rozlohou 2 700 štvorcových metrov s výhľadom vybudovania bytoviek pre zhruba 120 ľudí, ktorí by si ich riadne kúpili. „Vôbec netušíme, čo sa vlastne deje a kto a s akým zámerom šíri tieto fámy. Po tomto všetkom tam už nechceme robiť nič. Ak nám obec dokáže, že sme im tam chceli nasťahovať Rómov, tak jej tie moje pozemky darujem,“ povedal.
Sociologička Sylvia Porubänová upozorňuje, že ide o chúlostivú tému, na ktorú ľudia reagujú veľmi citlivo. Dodáva, že sociálne siete majú silu vyvolať paniku či verejné znepokojenie. „Prekrútená alebo čisto vykonštruovaná informácia o tom, že sa má prisťahovať veľká skupina potenciálne problémových občanov, môže vyvolať absolútny chaos medzi ľuďmi v danej lokalite. Môže v tom byť zámer znepokojiť ľudí a možno aj niekomu uškodiť. Komu, to sa v krátkom čase zrejme ukáže,“ povedala.
Postoj Kysučanov hodnotí Irena Bihariová zo združenia Ľudia proti rasizmu za prinajmenšom nešťastný. „Už to je na tom zlé, že ešte ani nevieme, ako to v skutočnosti je a už sa konštruuje apriori odmietavý postoj,“ konštatuje.
Riaditeľka Rómskeho inštitútu Klára Orgovánová hovorí, že pri verejnej mienke, aká je, je pochopiteľné, že ľudia, ktorí nebývali s Rómami, sa boja príchodu väčšej komunity. „Na Slovensku sú však lokality s vysokou koncentráciou Rómov a spolunažívanie je dobré, prípadne relatívne dobré,“ povedala.
Poukazuje pri tom, že zlú situáciu v bývaní chudobných skupín využívajú developeri, prípadne samosprávy ako zúfalý krok k tomu, aby sa ich zbavili. „Ak sa v bytovej problematike neurobia zásadné a systematické zmeny, situácia sa bude ďalej zhoršovať, pretože Rómovia sa s tým sami vyrovnať nedokážu,“ dodala Orgovánová.