Riziko havárií sa nikdy nedá vylúčiť

06.09.2012 16:00

Aj pri dodržaní všetkých predpisov a zákonov predstavuje ťažba zlata kyanidovým lúhovaním riziko pre ľudí a životné prostredie. Tvrdí to riaditeľ Greenpeace na Slovensku Juraj Rizman, ktorý protesty samospráv a aktivistov považuje za opodstatnené.

Na strednom Slovensku sa znova zdvihla vlna odporu proti plánovanej ťažbe zlata. Sú obavy ľudí na mieste?
Úplne zdieľame tieto obavy, a to hlavne z dvoch dôvodov. Vzhľadom na nízke koncentrácie zlata v zásobách na Slovensku prichádza do úvahy povrchová ťažba a následné spracovanie pomocou kyanidových roztokov. Prvý dôvod, ktorý je environmentálne kontroverzný, je povrchová ťažba, pri ktorej vzniká voľne viditeľný lom a hlboká jama, čo je veľkým zásahom do krajiny. Druhým je použitie kyanidového lúhovania, proti ktorému máme vážne výhrady a sme za jeho úplný zákaz, ako je to napríklad v Česku, Nemecku alebo Maďarsku.

V čom vidíte najväčšie riziká?
Z minulosti sú známe viaceré havárie, keď došlo k úniku kyanidových zlúčenín počas ich prepravy na miesto spracovania alebo z odkalísk do podzemných vôd a pôdy. K najznámejším určite patrí pretrhnutá hrádza odkaliska po kyanidovom lúhovaní v rumunskej Baia Mare v roku 2000, kde bolo znečistených niekoľko sto kilometrov vodných tokov, či prípad z Kirgizska, kde havaroval kamión s kyanidom, ktorý kontaminoval vodu. Mnoho ľudí, ktorí ju pili, skončilo v nemocnici a niektorí dokonca zomreli.

Ťažiarske spoločnosti argumentujú, že táto metóda patrí v rámci Európskej únie k tzv. BAT technológiám, teda najlepšie dostupným z pozície najnovších vedeckých poznatkov a je bezpečná.
Teoreticky rozumieme tomu, že banský priemysel presadzuje využitie kyanidu, pretože je to najefektívnejšia metóda získavania zlata v malých koncentráciách. Uznávame aj to, že v baníctve sa za posledných desať, dvadsať rokov urobil veľký pokrok v zabezpečení opatrení, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia. Na druhej strane je tu stále ľudský faktor alebo prírodné živly. Havárie boli, sú a zrejme aj budú. To riziko sa nikdy nedá vylúčiť.

Spolu s Kremničanmi sa vám podarilo presadiť do zákona účasť samospráv na rozhodovaní o finálnej ťažbe. Sú tu však určité snahy zmeniť ho.
S touto iniciatívou prišla Slovenská banská komora, ktorá by samosprávam chcela túto kompetenciu obmedziť, pretože presadzuje záujmy baníckeho priemyslu. Jednoznačne sme za zachovanie tejto právomoci dotknutých obcí a samosprávnych krajov. Oni najlepšie vedia, čo ich ľudia chcú, čo je pre región dlhodobo prínosné. Či chcú baňu, alebo majú v pláne niečo iné, napríklad rozvoj turizmu alebo iný priemysel.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk