Prvé slovenské gymnázium zbierka nezachráni

Historickú budovu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, ktorá potrebuje rekonštrukciu, nezachráni ani v poradí už štvrtá národná zbierka. Tá sa končí v januári budúceho roku, na účte je stále málo peňazí. Gymnázium si minulý týždeň pripomenulo 150. výročie vzniku.

20.09.2012 12:00
revúca, gymnázium Foto:
Budova Prvého slovenského gymnázia v Revúcej potrebuje na záchranu 100-tisíc eur.
debata

Budova, v ktorej sídli múzeum, už roky chátra. Revúcej sa síce pred tromi rokmi podarilo získať od sponzora viac ako 76-tisíc eur, z ktorých vymenila strechu. Na záchranu objektu, v ktorom sa menili dejiny Slovenska, je to však málo. Prednostka Mestského úradu v Revúcej Eva Kučeráková hovorí, že majú pripravené tri projekty, na ktoré potrebujú takmer 100-tisíc eur. Treba urobiť izoláciu budovy, keďže tá odspodu vlhne, urobiť nové rozvody elektriny a vymeniť podlahy.

Mesto v roku 2008 vyhlásilo národnú zbierku na záchranu budovy gymnázia, peňazí na účet so symbolickým variabilným symbolom 150 pribúda málo. Zbierka bola vyhlásená vždy na jeden rok a tá súčasná je už štvrtá v poradí. „Viackrát už národnú zbierku na ten istý účel vyhlasovať nie je možné. Na účte je v súčasnosti necelých 8-tisíc eur, čo je síce pekná suma, ale na záchranu tejto pamiatky nedostačujúca,“ povedala Kučeráková.

Asi jednou osminou z vyzbieranej sumy prispeli na záchranu gymnázia bývalí absolventi školy, sumou 50-tisíc korún (cca 1660 eur) prispel ešte v začiatkoch vyhlásenia zbierky trnavský župan Tibor Mikuš. Revúčanov pred niekoľkými dňami potešil sponzor, ktorý žil v Revúcej. Ten na náklady svojej firmy v objekte zabezpečil nové kúrenie.

Kučeráková si slabú podporu zbierky vysvetľuje ľahostajnosťou ľudí o osud pamiatok. Podľa nej je aj odrazom ekonomickej sily regiónu Revúcej, ktorý patrí k najchudobnejším na Slovensku. Po skončení zbierky chcú peniaze na záchranu gymnázia hľadať cez dotácie a eurofondy.

V historickej budove je v súčasnosti múzeum, ktoré je otvorené každý deň, ďalej turistické informačné centrum a malá kaviareň. Podľa vedúcej infocentra Viery Kasperovej múzeum navštívi mesačne okolo dvesto ľudí. Okrem starých dokumentov a fotiek je tam historická knižnica s takmer 3-tisíc titulmi, z ktorých väčšina pochádza z konca 19. storočia. Medzi knihami sú diela významných spisovateľov, dejateľov a národovcov, napríklad Sama Chalupku.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba