Dobývací priestor určil Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici. Rozhodnutie vydal na základe žiadosti spoločnosti, ktorá doložila zákonom určené doklady a vyjadrenia všetkých účastníkov konania, hoci boli zamietavé. „Išli sme v medziach zákona. V zamietavých stanoviskách všetci požadujú posudzovanie vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA. To je ale úplne iný proces, ktorý bude teraz nasledovať,“ zdôvodnil rozhodnutie predseda úradu Vladimír Bubelíny. To ešte nie je právoplatné a je možné podať proti nemu odvolanie. Zdôraznil, že konečnému rozhodnutiu o ťažbe bude predchádzať spomínaný proces EIA, v ktorom majú rozhodujúce slovo samosprávy.
Viceprimátor Detvy Ján Šiandor potvrdil, že mesto rozhodnutie už dostalo. „Odvoláme sa v zákonnej lehote. Naďalej trváme na svojom stanovisku, že s ťažbou nesúhlasíme,“ uviedol. Podľa Romana Podhradského z občianskeho združenia Podpoľanie nad zlato v prípade potreby využijú aj súdnu cestu. „Sme presvedčení, že po všetkých tých zamietavých stanoviskách samospráv, firiem, inštitúcií a občanov, ktorí sú účastníkmi konania, nemal byť dobývací priestor určený,“ povedal.
Pre firmu EMED Slovakia, ktorá je dcérskou spoločnosťou EMED Mining, je určenie dobývacieho priestoru jedným z nevyhnutných krokov, aby mohla pokračovať v celom povoľovacom procese. „Teraz sa môžeme zamerať na celý rad štúdií, potrebných pre proces EIA, ktorý chceme začať už v budúcom roku. Budeme ďalej rokovať a informovať našich partnerov z oblasti samosprávy, priemyslu či občianskych združení,“ vyjadril sa generálny riaditeľ EMED Slovakia Marián Urban.
V Detve má ísť o povrchovú ťažbu s použitím kyanidu. Firma od začiatku argumentuje, že táto metóda je v Európskej únii považovaná za najlepšie dostupnú technológiu, ktorá sa používa na celom svete a je bezpečná. Po skončení ťažby bude územie zrekultivované. Podľa firmy obavy ľudí nie sú opodstatnené, ťažba regiónu prinesie celkový rozvoj a zamestnanosť. Ako príklad uvádzajú porovnateľné bane v Turecku. Svoje tvrdenia opierajú aj o odborné štúdie, ktoré im vypracovali nezávislí odborníci.
Podľa riaditeľa Greenpeace na Slovensku Juraja Rizmana určením dobývacieho priestoru firma síce postúpila do ďalšieho kola, teraz bude závisieť, ako so svojou zákonnou kompetenciou naložia samosprávy v rámci procesu EIA. „Nepochybujem o tom, že sa ich budú snažiť motivovať rôznymi stimulmi, prísľubmi a poukazovaním na pozitívne príklady zo zahraničia. Bude to len o tom, aby si samosprávy zvážili, čo je dlhodobým prínosom pre ich región a ľudí, ktorí v ňom žijú, a zhodnotili riziká,“ povedal s tým, že havárie sa ani pri moderných technológiách nedajú nikdy vylúčiť. Príkladom je podľa neho nedávna banská ekologická havária vo Fínsku, ktoré má z pohľadu bezpečnosti a ochrany životného prostredia vysoký štandard.
Do boja proti plánovanej ťažbe zlata sa pustili aktivisti a samosprávy už minulý rok. Argumentujú najmä zničením životného prostredia a celkovým dosahom na život v regióne, ktorý je predurčený pre rozvoj cestovného ruchu. Nedávno sa k nim pripojili aj odborári z detvianskych strojární, ktorí v septembri zorganizovali protestný pochod. Podľa odborového predáka Stanislava Ľuptáka ťažba v blízkosti podnikov ovplyvní ich prevádzku, čo by v konečnom dôsledku mohlo spôsobiť úbytok pracovných miest.
EMED Slovakia je podľa Urbana pripravená naďalej otvorene hovoriť o svojom projekte a ponúka priestor na širokú verejnú diskusiu.
Podľa výpočtov sa v tejto lokalite nachádza asi 25 ton zlata. Začiatok ťažby firma predpokladá v roku 2015, pričom ráta s vytvorením zhruba 200 priamych pracovných miest a do 600 nepriamych.