Slávu a život jesetera zahatali priehrady

Ak by dnes niekto zazrel v Dunaji vyzu veľkú, asi by to bol šok. Je to obrovský druh jesetera, ktorý kedysi tiahol slovenskými riekami v húfoch.

08.01.2013 07:00
Jeseter Foto:
Chovu jesetera sa venuje už len hŕstka ľudí. V Jelke chovajú viac druhov vrátane legendárnej vyzy.
debata (2)

Bolo to jedlo chudobných a tiež vzácny pokrm pre cisárovnú. Najväčší úlovok meral deväť metrov a vážil asi toľko ako osobné auto, jeden a pol tony. Dnes prežíva v strednej Európe už len v chovných staniciach. Na Slovensku je to v Jelke.

Keď vedúci prevádzky Rybárne sv. Petra Tomáš Antal hovorí o jeseterovi, neskrýva vášeň. „Prvýkrát v živote som ho uvidel živého pred 12 rokmi u jedného Rakúšana, ktorý tieto ryby choval v jazere. Povedal som si, tú rybu musím mať.“ Dnes sa ich v nádržiach hmýria stovky, rôzne veľké, rôzne druhy.

Chová aj spomínanú vyzu veľkú, po rusky belugu. Je to legenda, ktorá sa dožíva asi 100 rokov. Pri korunovácii Márie Terézie v Bratislave si rybári uctili cisárovnú rekordným úlovkom. Rybu tiež preslávil kaviár, obľuboval ho Pablo Picasso. Lákavá chuť sa postarala o takmer úplné vyhubenie tohto druhu. Dnes ho vídať v povodí Kaspického, Čierneho a Azovského mora, výnimočne pri pobreží Jadranu.

Do strednej Európy sa už nedostane, odkedy na hranici Srbska s Rumunskom postavili priehradu Železné vráta. V zajatí sa vyza chová pomerne ťažko, pretože pohlavnú dospelosť dosahuje až po 12 až 16 rokoch.

Priehrady zahatali cestu aj ďalším druhom jesetera. Podľa Antala kedysi tiahli aj po Váhu až k Beckovu. „Tiahli proti prúdu podobne ako lososy, aby sa v riekach vytreli.“ Bolo ich nesmierne množstvo a jeseter bol hlavnou obživou pre mnohé dediny. Dnes sa zriedka pri Gabčíkove podarí uloviť jesetera malého. Ten je naozaj „malý“, dorastá do dĺžky jedného metra.

Vypúšťanie jeseterov z chovu späť do riek sa na Slovensku robí len mimoriadne. V Rakúsku alebo v Nemecku je to časté, v Kanade na to beží štátom podporovaný program. „V Britskej Kolumbii postavili asi 50 umelých priehrad a migrácia sa skončila. Štát začal poskytovať dotácie pre rybárov, aby stavali farmy a liahne a aby púšťali jesetery späť do riek.“

Ryby tam chovajú do dĺžky 30 centimetrov a potom ich vysadia. Ale už zostanú navždy pod dohľadom. „Každá ryba totiž dostane čip. Majú tak presné záznamy o tom, aká je stará, či je to samec alebo samica, kedy bola chytená,“ dodal Antal.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba