Janíkov dvor ležiaci na druhej strane petržalského sídliska Lúky je útočiskom pre komunitu bezdomovcov. Niektorí z nich si tu postavili stany, iní si z drevených preglejok zmontovali drevené chatrče. To, ako sa starajú o svoje príbytky, je vizitka ich samotných. Interiér si udržiavajú relatívne čistý, horšie je to už s okolím chatŕč, ktoré je plné odpadkov a harabúrd. „Jedna pani, ktorá odišla z miesta svojho trvalého bydliska kvôli manželovmu týraniu, má krásny "stan“ pri Chorvátskom ramene. Tam sa môžete vyzliecť a bez obáv aj usadiť. Má to tam veľmi pekné," povedala hovorkyňa MČ Petržalka Mária Grebeňová-Laczová.
V Petržalke sa podľa Márie Grebeňovej-Laczovej v súčasnosti nachádza 300 bezdomovcov, ktorí sa neustále presúvajú medzi rôznymi časťami hlavného mesta. „Prichádzajú do Bratislavy zo všetkých kútov Slovenska. Najčastejším dôvodom, prečo sa ocitnú na ulici, sú okrem zlej majetkovej situácie aj hádky v rodine. Napríklad jeden starší pár sa nezhodol so synom, nechali mu dom a prišli do Bratislavy,“ tvrdí Grebeňová-Laczová. V improvizovanom stanovom mestečku sú bezdomovci pôvodom nielen zo Slovenska, ale aj z Prahy. Podobný život neprekáža všetkým. „Rodinu nemám, prácu si nehľadám, lebo nechcem prísť o dôchodok,“ hovorí 63-ročný bezdomovec z Petržalky, ktorý prišiel o byt. Skromné finančné prostriedky minie na potraviny a cigarety.
Činnosť dobrovoľníkov a sociálnych pracovníkov často naráža na tvrdohlavosť ľudí, ktorí sa ocitli v núdzi a potrebujú ich pomoc. „Keď sú bezdomovci dlhší čas na ulici, trpia tzv. byrofóbiou, nemajú ochotu niečo vybavovať, lebo stratili komunikačné zručnosti,“ vysvetľuje Grebeňová-Laczová. Bezdomovci sa tak pripravujú o aj nárok na dôchodok, lebo ak nemajú vybavené všetky dokumenty, peniaze nedostávajú. Okrem financií však sužuje bezdomovcov mráz a choroby. Jeden z nich aj napriek podchladeniu a riziku vzniku omrzlín, odmietal pomoc zdravotníkov. Tí sú spolu so sociálnymi pracovníkmi v podobných situáciách bezradní.
„Najväčším problémom je, že pokiaľ sú svojprávni, nie je možné ich nasilu odvliecť, pokiaľ neohrozujú okolie. S mladými ešte dokážeme pracovať, u nich existuje ešte určitá perspektíva, avšak starší už rezignovali,“ vyjadrila sa k ochotne spolupráce bezdomovcov vedúca oddelenia sociálnych vecí Alena Halčáková.
Snaha ľudí, aktívne pracujúcich v prostredí tejto spoločenskej vrstvy, však prináša aj svoje ovocie. Nedávno sa im podarilo skontaktovať rodinu mladého Košičana, ktorý už dva roky žil pre nezhody s rodičmi na ulici. Mladíka sa napokon podarilo vrátiť späť do domáceho prostredia. Aj v tomto prípade však platí, že človek musí byť pomoci otvorený.