Zaujal dokonca aj skupinu zberateľov veteránov z Veľkej Británie, ktorí si ho prišli pozrieť v roku 2006. Tento tretí najstarší parný valec na svete zjavne zahraničnú návštevu upútal. Dva roky predtým sa v rožňavskom múzeu objavil Keith Sergeant, ktorý tiež vlastní parný valec a svojpomocne ho aj zrekonštruoval.
Keďže rožňavský parný valec vyrobili v Anglicku, Briti pomohli so zisťovaním bližších informácií o tomto jedinečnom stroji. Po preskúmaní archívnych materiálov firmy Aveling v Lincolne dospeli k názoru, že ide o jediný 15-tonový valec, vyrobený pre francúzsku firmu. „Hoci je valec dokázateľne vyrobený v Anglicku, zadné kolesá už majú francúzske konštrukčné prvky. Zrejme ich vymenili za pôvodné, ktoré boli už dosť opotrebované,“ vysvetlil Karol Tomány z Baníckeho múzea v Rožňave. Zaujímavosťou je, že pôvodne mal stroj na zadnej náprave namontované aj zariadenie na rozrývanie cestného povrchu. Valce anglického typu boli totiž určené na úpravu štrkových cestných povrchov, ktoré bolo treba niekedy rozryť. Neskôr nepotrebné zariadenie zo stroja odstránili.
Valec sa ocitol v rožňavskom múzeu v roku 1959, predtým bol v Prahe. „Umiestnili ho sem preto, aby mali zaujímavé technické exponáty aj múzeá v iných častiach vtedajšieho Československa. Ale ako sa dostal do Prahy, to už nikto nevie,“ dodal Tomány. V roku 1948 valec vlastnila súkromná firma v Prahe, o dva roky neskôr už bol majetkom Komunálnych služieb mesta Prahy, pričom ešte v tom istom roku sa stal súčasťou zbierok Národného technického múzea.
Posledným vodičom parného valca bol práve v Rožňave Arpád Tóth, ktorý mal vari ako posledný oprávnenie na obsluhu cestných parných strojov. Valec spojazdnil a ešte v roku 1959 na ňom jazdil po dvore múzea. Dokonca ho údajne použil pri úprave cesty okolo novovybudovanej práčovne v Rožňave. Z parného agregátu však už striekala voda a stroj nedostal povolenie na prevádzku. Odvtedy je na nádvorí múzea ako statický exponát. Dal by sa znovu spojazdniť, ale problémom sú, ako vždy, peniaze. „Na jeho opravu by bolo treba vyše stotisíc eur. Toľko peňazí múzeum nemá. A ťažko v tomto čase niekto prispeje, skúšali sme to aj cez rôzne projekty, ale nič,“ povzdychol si Tomány.
Je to škoda, lebo najstarší parný valec vyrobený v roku 1878 majú v nórskom Osle, druhý najstarší je z roku 1882 v anglickom Nottinghamshire a tretí, rožňavský, je z roku 1883 a ako pojazdný by bol určite ešte väčšou atrakciou.