Preskúmali, vyčistili a zamerali desiatky metrov šácht pôvodnej vzduchotechniky a vykurovania, ktoré boli pod zemou a ukryté vo vysokých stenách. Ich poznatky pomôžu pri obnove tejto národnej kultúrnej pamiatky.
Plazenie a zlanovanie v synagóge je pre jaskyniarov výzvou, adrenalínom aj príspevkom k jej záchrane. „Chceli sme pomôcť prinavrátiť synagógu,“ vysvetľuje žilinský jaskyniar Branislav Valčuha, prečo sa do akcie pustili.
Synagóga od svetoznámeho architekta Petra Behrensa bola podľa pamiatkarov vykurovaná a vetraná pomocou desiatok metrov dutých stien a podláh. „Pôvodné šachty boli v 50. a 70. rokoch prestavané, alebo zamurované, ale vďaka nákresom jaskyniarov sa ich podarí znovu prepojiť a využiť,“ povedal Peter Snadík, jeden z iniciátorov rekonštrukcie synagógy.
Jaskyniari pri čistení objavili množstvo vzájomne prepojených dier a dutín v podlahách aj vo výške stien, viac ako 100 metrov. „Z vrchných častí vetracích šácht, keď sme nechceli rozbíjať steny, tak sme zlanovali, inak sa stále plazíme,“ približuje Tibor Pajtina zo Žilinského jaskyniarskeho klubu. Narazili na pavúky aj sršne. Z podzemných priestorov vyniesli sutiny, ktorými zaplnili 50 fúrikov. Občas našli aj niečo iné ako len prach a porozbíjané tehly. Pajtina ukazuje keramický úlomok s nemeckým nápisom a výrobným číslom, útroby synagógy vydali aj iné úlomky keramiky či dlažby, ktoré ďalej skúmajú archeológovia.
Róbert Blaško zo združenia Truc sphérique, ktoré si neologickú synagógu prenajalo na 30 rokov, hovorí, že príbeh jej rekonštrukcie po dvoch rokoch historického a reštaurátorského výskumu vstupuje do druhej fázy. „Začne samotná obnova. V tomto roku sa budeme snažiť vymeniť strešnú krytinu, pribudnú nové okná, budú zrekonštruované dvere a možno sa podarí aj urobiť podlahu. Už teraz by tá budova mala stále byť krajšia a krajšia,“ povedal Blaško.
Neologická synagóga patrí medzi najvýznamnejšie architektonické pamiatky 20. storočia na Slovensku. Projektoval ju svetoznámy nemecký architekt Peter Behrens a bola dostavaná v roku 1931. Po vojne ju však prestavali na divadlo, koncertnú sálu, vysokoškolskú aulu, kino. Necitlivé zásahy pamiatke neprospeli, ani následné chátranie po zániku kina.
Dobrovoľníci a nadšenci sa snažia o záchranu, obnovu, chcú ju čo najviac ju priblížiť k pôvodnému vzhľadu a využiť ju ako kunsthalle, priestor pre súčasné umenie. „Keď sme začali pred dvoma rokmi, možno trošku naivne sme si mysleli, že nájdeme dvoch-troch veľkých sponzorov, ktorí budú ťahúňmi celej rekonštrukcie. Ale opak je pravdou, za príbehom obnovy tejto národnej kultúrnej pamiatky stoja stovky ľudí, individuálni darcovia, množstvo menších a väčších žilinských firiem, ľudia, ktorí nám bezplatne pomáhajú,“ dodal Blaško.