Primátor zverejnil súťaž v európskom vestníku verejného obstarávanie tak, že o tom nikto z mestských poslancov nevedel, nezasadali komisie a nerokovalo o tom ani mestské zastupiteľstvo, uviedol na brífingu pred bratislavským magistrátom Nesrovnal. Riaditeľ kancelárie primátora Ľubomír Andrassy sa však proti týmto tvrdeniam ohradil, podľa neho súťaž vypísali na základe minuloročného auditu správy mestského majetku, ktorý odporučili bratislavskí poslanci. „Závery a odporúčania auditu správy mestského majetku boli predstavené zamestnancom mesta i štatutárom dotknutých organizácií na sedení 21. januára 2013 v Primaciálnom paláci,“ vysvetlil Andrassy.
Nesrovnalovi sa však nepozdávajú kritéria súťaže. „Kritéria tejto súťaže sú nastavené tak, že vzbudzujú maximálne pochybnosti o tom, či tá súťaž nie je nastavená niekomu na telo, pretože je ako cez kopirák na súťaž o odpratávaní snehu za ministra (obrany) Františka Kašického, ktorý pre túto súťaž musel odstúpiť,“ povedal Nesrovnal. Nepochopiteľným je podľa neho kritérium, podľa ktorého mesto od uchádzača vyžaduje, aby spravoval 150 objektov, pričom mesto potrebuje upratať len desať. Uchádzač tiež musí predložiť 10 miliónový obrat za posledné roky a musí byť schopný získať trojmiliónový úver, uviedol Nesrovnal. „Všetko sú to veci, ktoré sú možno oprávnené, ale treba ich vysvetliť,“ dodal. Podľa Andrassyho chce mesto v súťaži generovať zisk, aby nemalo vyššie náklady ako dnes. „ Preto nemôžeme oslovovať garážové firmy, ktoré majú jedného zamestnanca a majú spravovať majetok za 7,5 až 8 miliónov eur ročne,“ vysvetlil kritéria riaditeľ primátorovej kancelárie. Kritéria však podľa neho nastavili na základe odporúčaní auditu a uchádzači ich môžu pripomienkovať či spochybniť.
Predseda mestskej finančnej komisie Nesrovnal pochybuje o výške sumy tendra, tá je 30 miliónov eur na štyri roky. „Keď sa mesto potáca na pokraji bankrotu a tlačí pred sebou dlh za nesplatené faktúry, keď má rozbité cesty a verejné priestory, magistrát chce dať súkromnej firme 30 miliónov eur za upratovanie a čistenie trávnikov v niektorých mestských zariadeniach,“ uviedol Nesrovnal. Andrassy však vysvetľuje, že 30 miliónov na štyri roky je východisková suma vypočítaná na základné ročných nákladov na správu mestského majetku. Podľa Andrassyho mesto v súčasnosti dáva približne 7,5 až 8 miliónov eur ročne zo svojho rozpočtu a z rozpočtu mestských organizácii. Súťaž má však v prvom rade mestu ušetriť peniaze za správu zariadení, ak to tak nebude, vedenie mesta kontrakt nepodpíše, úspora by pritom mala byť minimálne desať percent. Ako dodal Andrassy, v súťažných podkladoch je tiež možnosť súťaž zrušiť. „ Ak súťaž vygeneruje len jedného uchádzača alebo partnera, ktorý by tie služby mal robiť za ešte väčší balík ako dávame my, tak táto súťaž nebude ukončená podpisom zmluvy,“ tvrdí Andrassy. O zaslanie súťažných podmienok dodnes požiadalo 12 záujemcov.
Súťaž na správu nehnuteľností vo vlastníctve mesta a mestských organizácii zverejnilo mesto v európskom vestníku verejného obstarávania koncom júna. Víťaz bude zabezpečovať pre mesto prevádzku a údržbu nehnuteľností, do ktorých patrí aj požiarna ochrana, obsluha tepelno-technických zariadení, strážna služba či bežné upratovanie. V prvej etape bude tieto činnosti zabezpečovať pre magistrát a desať ním zriadených inštitúcií – základné umelecké školy a centrá voľného času. Neskôr plánuje mesto do tohto systému zapojiť aj ostatné mestské organizácie. Suma tendra je 30 miliónov eur na štyri roky. Partnera na správu majetku mesto hľadá cez systém elektronického verejného obstarávania, podľa Andrassyho tak zabezpečuje maximálnu mieru kontroly od odbornej i laickej verejnosti.