Takáto teplota sa v brhlovských unikátnych príbytkoch drží stále. Či vonku pália slnečné lúče alebo sú mrazy.
Nie sú za tým žiadne moderné technológie. Ani moderné stavebné postupy, ktoré zmierňujú vplyv horúčav. Domy boli pred mnohými generáciami jednoducho vytesané do skaly. Je poddajná, tvoria ju andezitové tufy a tufity, vyvreniny z treťohornej sopky v Štiavnických vrchoch. A preto sú tu podmienky takmer ako v jaskyni. Stála teplota, ktorá len mierne kolíše a 80 až 90 percentná vlhkosť. Odpoveď na otázku, prečo sa ľudia rozhodli pre takúto stavbu, zostáva zahalená. „Jedna verzia znie, že si ich stavali najchudobnejší obyvatelia a druhá, že tieto domy slúžili ako úkryty pred nájazdmi Turkov,“ naznačila Silvia Bozalková, sprievodkyňa Tekovského múzea.
V pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry trvalo bývajú dnes už len tri rodiny a skalné domy sú pre nich útočiskom pred globálnym otepľovaním. Väčšina ľudí má postavené aj klasické domy v prednej časti pozemku a skalné obydlia po starých rodičoch využívajú podľa starostu Albina Kuhajdu, keď si chcú oddýchnuť. „Nie sú tu síce sociálne zariadenia, sprchy, ale je tu príjemne chladno. Keď prídete z tridsiatky do domu, kde je 20 stupňov, je to poznať. Vysoká vlhkosť navyše priaznivo vplýva na respiračné ochorenia,“ uviedol starosta a ešte s úsmevom dodal, že Brhlovčania nemajú astmu…
Do skaly vytesávali ľudia pivnice ešte aj pred 15-timi rokmi. Vytvorili si pekné klenbové pivničky. Každý dom má nejakú tú komoru na víno, zemiaky, ovocie. Poklady z miestnych záhrad a viníc tu dlho vydržia, netreba nákladné klimatizačné zariadenia. V roku 1989 bol plán, že sa všetky domy vykúpia a v Brhlovciach sa zriadi skanzen. Nakoniec z toho zišlo, obec nemá peniaze. A ak by si niekto náhodou chcel kúpiť „chladný“ dom, podľa starostu nie je momentálne žiaden na predaj.