Viacerým sa pri ich rozprávaní zaleskli v očiach slzy. Na Okresnom súde v Prievidzi včera druhým dňom pokračovalo hlavné pojednávanie s tromi obžalovanými z výbuchu v Bani Handlová.
Milan Vajdiar odrobil v bani 21 rokov. Dnes už v bani nepracuje a ťažko sa mu na nešťastie spomína. O niektorých podrobnostiach nemohol rozprávať ani ako svedok pred súdom. V čase nešťastia bol poverený hliadkovaním pri trafostanici, kde začala pretekať horúca voda.
„Zazvonil telefón a nadriadený mi prikázal, aby som otvoril jedno krídlo dverí. Keď som ich otvoril, nebolo vidieť ani na meter, toľko dymu tam bolo. Vzápätí prišiel ďalší pokyn, aby som dvere zatvoril. Neboli otvorené ani 15 sekúnd. Len čo som ich zatvoril, buchlo to. Nestačil som sa ani otočiť a prišla tlaková vlna. Nebudem rozprávať o tom, čo nasledovalo, keď som zatvoril dvere… Myslím si, že kompetentní podcenili situáciu. Pri takom veľkom požiari sa s dverami nesmie manipulovať, chodba sa má uzatvoriť, aby nemal prístup kyslík,“ povedal Vajdiar.
Samotný výbuch popisujú svedkovia rovnako. Nepočuli explóziu, len zrazu v zlomku sekundy prišla tlaková vlna, ktorá ich odhodila na niekoľko metrov. Bolo to, ako keď odfúknete mravca, aj nás tak odfúklo, povedal jeden zo svedkov. Podobný pocit mal aj Miroslav Masarik, ktorý bol v čase nešťastia asi 300 metrov od epicentra. Zrazu bol na zemi, nedalo sa dýchať, nebol tam kyslík, len neskutočné množstvá prachu. Nevie odhadnúť, ako dlho to trvalo, ale po chvíli zacítil závan čerstvého vzduchu a štvornožky sa vydal za ním. V bani platí dôležitá zásada, že proti čerstvému vetru sa človek dostane do bezpečného prostredia. To zachránilo aj Miroslava Masarika.
„Mal som pomliaždené rameno, odtrhnutú šľachu, zranené predkolenie aj predlaktie. Tri mesiace som sa liečil, ale horšie je, že už štyri roky chodím k psychiatrovi, trauma je taká silná, že sa s tým človek ťažko vyrovnáva. Stále som nezamestnaný, nikto ma nechce vziať do práce. Podľa môjho názoru mali byť odtiaľ odvolaní ľudia, chodby mali byť uzatvorené, a tým by sa predišlo nešťastiu,“ dodal 47-ročný bývalý baník.
Výbuch prežilo spolu deväť baníkov. O dni, keď sa to stalo, môžu hovoriť ako o svojom druhom narodení. Na každom z nich to však zanechalo následky. „Srdce mi začalo biť, ruky mi opuchli, nemohol som to ovládať. Musel som predčasne vyfárať,“ rozpráva o svojom prvom fáraní po práceneschopnosti Richard Havlík, keď išiel odstraňovať nejakú poruchu v blízkosti nešťastia. Nad stratou svojho 43-ročného syna Júliusa stále plače Anna Ujčeková: "Pred nešťastím sa mi sťažoval, že je to tam nebezpečné, vraj tam horelo od štvrtku a on musel v pondelok fárať dolu.
Inak by prišiel o prácu." Súdu mala spolu s ďalšími pozostalými predložiť svoje požiadavky na náhradu škody. „Žiadne peniaze, ani keby to boli milióny, mi syna nenahradia. Čo stojí jeden ľudský život?“ kladie si otázku nešťastná matka.
Požiar vznikol 10. augusta 2009 v starej banskej chodbe vo východnej šachte Bane Handlová približne 330 metrov pod povrchom. Prišli ho hasiť dve čaty banských záchranárov. Nasledoval výbuch, ktorý usmrtil 9 baníkov a 11 záchranárov. Podľa obžaloby sú za nešťastie zodpovední Dalibor Richter, Ladislav Halbavý a Jozef Tatalák, ktorí boli v čase výbuchu zamestnancami Hornonitrianskych baní Prievidza a podieľali sa na riadení likvidácie požiaru. Hrozí im trest od 4 do 10 rokov. Ani jeden sa však necíti vinný.