Dôvodom ich problémov je hranica katastra, ktorá Horné Zahorany rozdeľuje na dve časti. Tá menšia s niekoľkými domami a obecným úradom už patrí do Lukovíšť, hoci tie sú po štátnej ceste vzdialené štyri kilometre. Dediny sa nevedia dohodnúť na posunutí hranice. Niekoľko rodín z Horných Zahorian tak žije v jednej obci, pritom sú obyvateľmi inej.
Hranicou katastra v Horných Zahoranoch je podľa ich starostky Zuzany Vysokaiovej štátna cesta. Obyvatelia domov aj obecný úrad ležia na jej druhej strane.
„Hoci žijú v Horných Zahoranoch, len niekoľko metrov od ostatných obyvateľov, sú obyvateľmi susednej obce. Tá za nich berie podielové dane a tam musia platiť dane za nehnuteľnosti a za psa. Voliť môžu tiež iba v Lukovištiach, kde chodia vybavovať aj rôzne papierovačky. Situácia je nenormálna. Tí, ktorí nemajú auto, musia do Lukovíšť dochádzať autobusom. Pritom bývajú v zastavanej časti Horných Zahorian a v susedstve majú budovu obecného úradu,“ vysvetľuje Vysokaiová. Horné Zahorany doplácajú na to aj finančne.
Vývoz smetí aj osvetlenie zabezpečujú aj pre tých, ktorí patria do Lukovíšť.
V časti Zahorian, ktorá patrí susednej dedine, žije aj 51-ročný Zdeno Cirbus. „Ak si potrebujem niečo vybaviť na obecnom úrade, musím cestovať do Lukovíšť a vziať si v práci dovolenku. Tu by som si svoje veci vybavil bez problémov,“ krúti hlavou Cirbus. Súčasný stav prekáža aj 64-ročnému Dušanovi Václavíkovi. „Narodil som v Zahoranoch, kde chodím na brigády, pomáham obci, no patrím do susedov. Mne aj ďalším to komplikuje život,“ dodal.
Pôvod súčasného chaosu v tom, komu obyvatelia patria, siaha do bývalého režimu. V sedemdesiatych rokoch malo päť obcí spoločný úrad v Lukovištiach, pod ktorý patrili Horné Zahorany, Kraskovo, Babiná a Kyjatice. „Vtedy si v Horných Zahoranoch niekoľko domov ľudia postavili aj za cestou a táto lokalita patrila podľa katastrálnej mapy do Lukovíšť. Nikomu to vtedy neprekážalo a nikto nepočítal s tým, že v budúcnosti to môže spôsobiť problémy,“ hovorí starosta Lukovíšť Jozef Mitter. Ľuďom to začalo sťažovať život po roku 1993, keď spoločná úradovňa zanikla a v obciach vznikli samostatné úrady.
Súčasná starostka Horných Zahorian Vysokaiová niekoľkokrát rokovala so starostom susednej obce. „Požiadali sme ich o súhlas so zmenou v katastri. S tým, že asi 2,5 hektára pôdy, kde problémové rodinné domy stoja, by sme získali my. Náklady na geometrický plán a zmeny v katastri by znášala naša obec,“ vysvetlila starostka.
Návrhom sa nedávno zaoberali poslanci obecného zastupiteľstva v Lukovištiach. Tí žiadosť o odčlenenie časti svojho katastra zamietli. Starosta Mitter vysvetľuje prečo. „Ľudsky snahu pani starostky a aj obyvateľov, ktorých sa to týka, chápem. Poslanci však pri rozhodnutí zohľadnili ekonomiku. Keby sme odčlenenie schválili, prišli by sme o podielové dane, ktoré za obyvateľov žijúcich v našom katastri pri Zahoranoch dostávame od štátu. Spolu s miestnymi daňami by sme boli ukrátení o sumu od 1 200 až 1 400 eur za rok,“ hovorí Mitter.
Pomôcť ľuďom z Horných Zahorian nemôže ani štát. Peter Lazarov z komunikačného odboru ministerstva vnútra povedal, že výmenu katastrálnych území je možné vykonať len za predpokladu, že sa na nej dohodnú obidve obce a iný orgán verejnej správy nemôže vstupovať do tejto dohody.