Na starosti má vydávanie mestských novín Hnúštiansky hlas, k záujmu o noviny, ich tvorbu, ale aj čítanie má preto veľmi blízko. Noviny však nie sú jeho jedinou zberateľskou vášňou, v súčasnosti v kultúrnom stredisku vystavuje zbierku vešiakov.
Pliešovský začal zbierku starších i novších titulov zhromažďovať asi pred piatimi rokmi. Dnes má okolo päťsto druhov titulov z domova i zo zahraničia. „Povedal som si, že skúsim skompletizovať všetky druhy u nás vydávaných novín a časopisov a zbierku dopĺňať aj o periodiká zo zahraničia. V zbierke mám už všetky u nás vydávané noviny, časopisov je na trhu oveľa viac, tie dávam dokopy iba postupne,“ hovorí Pliešovský.
Najstaršie noviny pochádzajú z roku 1927. Z obdobia spred druhej svetovej vojny má ešte zopár ďalších kúskov. „K niektorým som sa dostal tak, že ich ľudia našli na povalách starých domov. Novšie si už kupujem,“ vysvetľuje. V archíve má aj niektoré neexistujúce, ako napr. krajský denník Smer, ktorý v minulosti vychádzal na strednom Slovensku.
V zbierke sa nájdu aj celé série. „Z obdobia významných zmien v našej spoločnosti som si uchoval do archívu viac novín. Napríklad denník Práca mám skompletizovaný z celého roka 1968. Zmeny v roku 1989 mi pripomína denník Pravda, ktorý mám archivovaný odo dňa nežnej revolúcie po zvolenie Václava Havla za prezidenta krajiny,“ vysvetľuje. Noviny sa snaží nielen zbierať, ale aj čítať. „Denníky mám prečítané takmer kompletne. Časopisy skôr prelistujem a čo ma zaujme, to si prečítam. Verte, že aj v tých starých novinách a časopisoch stále nájdem veľa poučného,“ podčiarkuje Pliešovský.
Zo zahraničných titulov získal denníky z USA, Nemecka, Rakúska, Maďarska či z krajín bývalej Juhoslávie. Tie sú novšieho dáta, archívne by sa zháňali ťažko. Niektoré, ako New York Times, si Pliešovský priniesol priamo z návštevy Ameriky, iné mu z ciest v zahraničí doniesli známi.
Zástupca primátora nezostáva vo svojom zberateľskom nadšení iba pri novinách a časopisoch. Zbiera aj poštové známky, ktorých má niekoľko desiatok tisíc, pohľadnice, najmä cestopisné, ktorých má 16-tisíc, a posledný rok zbiera aj vešiaky, čiže ramienka, na košele či kravaty. Tých má takmer tristo kusov. Bolo by ich aj viac, ramienka však nezbiera na kusy, ale podľa druhov. V zbierke má vešiaky z drôtu, dreva, drevokovu, plastu, plastovokovové, detské, klipové i štipcové. V súčasnosti ich vystavuje v budove Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti. Zbierka sa mu denne rozrastá a kde ju bude skladovať po skončení výstavy, netuší.
Zberateľská vášeň je náročná nielen na čas, ale aj na peniaze. „Je to pravda, ale manželka mi zatiaľ tohto môjho koníčka toleruje,“ usmieva sa zberateľ. Prezrádza, že mesačne na rozširovanie zbierok vynaloží okolo 30 až 40 eur.