Dobrá káva je umenie. A čím je kvalitnejšia, tým lepšie sa s ňou podľa Ďurčeka maľuje. „Využiť sa dajú rôzne druhy, od zrnkovej až po instantnú. Venujem sa hlavne olejomaľbe, ale chcel som vyskúšať niečo nové a veľmi ma zaujal pigment kávy. Jej hnedá sépiová farba.“
Dôležitá je precíznosť a sústredenie. Maľba kávou je podobná technike akvarelu, čo znamená, že ak maliar urobí nesprávny ťah alebo nejaký navyše, je ťažšie to opraviť. Základom je špeciálny papier s prímesou bavlny, ktorý sa až tak nekrčí. Prácu možno čiastočne urýchliť fénom, ten pomôže aj pri maľovaní najtmavších miest. „Musíte to nechať preschnúť a tmavé miesta treba stále vrstviť a nakladať. Vyžaduje si to zdĺhavú prácu. Nie je to robota na pol hodiny. Ak by som nepoužíval fén, mohlo by sa to natiahnuť aj na pol dňa,“ dodal maliar. Nuž a na zavesenie na stenu treba myslieť úplne na začiatku a papier podlepiť kartónom alebo lepenkou ešte pred nanášaním kávy, aby sa nekrútil.
Umelecké diela, kvety, podstavce a trojrozmerné objekty vytváral aj Július Fülöp, ten však používal čokoládu. A nie hocijakú, ale špeciálnu sortu vyrobenú z kolumbijského kakaa fino de aroma. „To tvorí asi len 6 percent svetovej produkcie kakaa. Využívajú sa kakaové bôby criollo a trinitario. Do čokolády pridávame kolumbijské suroviny a trstinový cukor,“ povedal Karol Stýblo, spolumajiteľ spoločnosti Lyra, ktorá čokoládu na Slovensku vyrába a poskytla ju pre festival čokolády.
Kľúčom k čokoládovému zázraku, ako podaktorí diváci nazvali biely lotosový kvet vyrastajúci Fülöpovi z rúk, je teplota. „Čokoláda na tvarovanie musí byť zohriata na teplotu 28 až 30 stupňov. Pri tmavších je potrebná vyššia teplota ako pri bielych. Po zahriatí sa naštartuje kakaové maslo, začne kryštalizovať, čokoláda je pekná zamatová a môžete s ňou pracovať. Treba však robiť rýchlo,“ upozornil cukrovinkár.
Festival predstavil cestu malého čokoládového bôbu až k hnedej tabličke. A tiež kávového zrnka až k horúcej šálke. Zo stánkov sa načahovali k ľuďom omamné vône. Bola to čerstvo upražená káva a jeden z pražiarov Oldřich Holiš, konateľ spoločnosti EuroCoffee, mal pred sebou sivozelené zrná z celého sveta. Nikaragua, Ekvádor, Bolívia, Peru, Brazília, Vietnam. Odtiaľ mal sortu GR2 Robusta, ktorá je základom populárnej instantnej rozpustnej kávy, a, pravdupovediac, v porovnaní s ostatnými úhľadnými zrnkami táto vyzerala tak trochu nesúrodo. Uponáhľaný život však tejto káve podľa Holiša praje. „Pred desiatimi rokmi bol Vietnam úplne na chvoste, pokiaľ ide o vývoz kávy. Dnes je vďaka instantnej káve druhý na svete, za Brazíliou.“
Každá káva má pre neho osobitý charakter a dobrý pražiar musí vedieť odhadnúť, koľko má ktorá v sebe ešte vlhkosti, ako bola spracovaná. Pražením sa totiž dolaďuje finálna chuť. Ľahšie sa pražia umyté kávy, ťažšie sa robí s prirodzene spracovávanými kávami, ktoré si zachovajú šupku, ako napríklad brazílska káva Yellow Bourbon. Podľa Holiša však idú tieto naturálne kávy do módy. Možno aj preto, lebo sú o čosi sladšie.