Za mesiac a pár dní preletel viac ako 7-tisíc kilometrov, doletel do Zambie a kúsok od hraníc s Demokratickou republikou Kongo jeho signál zmizol.
Ochranári dúfajú v tú lepšiu možnosť, že Arnold je v poriadku a len sa nachádza v oblasti, ktorá nie je pokrytá GSM sieťou. „Možno nás prekvapí až o niekoľko týždňov, keď sa presunie niekde inde. Hneď ako príde do oblasti so signálom, tak nám pošle všetky dáta,“ hovorí šéf Správy Tatranského národného parku Pavol Majko. Tak by sa ochranári spätne dozvedeli, kde sa v čase odmlky orol krikľavý pohyboval.
Už párkrát sa stalo, že sa vysielačka odmlčala na dva až tri dni, teraz je to však najdlhšie obdobie, keď ochranári nemajú o dravcovi žiadne správy. Putovanie tohto najmenšieho druhu orla žijúceho na Slovensku sledujú po prvý raz. Preletel cez niekoľko kritických lokalít. „Myslím si, že keď opustil Európu, tak už bol na horúcej pôde,“ mieni Majko.
Arnold vletel do bojovej zóny v Sýrii, obavy o jeho osud mali, aj keď prechádzal cez Blízky východ, kde sa často strieľa na dravce aj iné druhy vtákov. Denne prekonával 300– až 400-kilometrové úseky, preletel cez rovník a dostal sa na južnú pologuľu. Posledný signál bol zachytený 27. októbra. „Neostáva nám nič iné, len čakať, že sa znovu ohlási. Arnold sa už podľa všetkého nachádza v širšej oblasti svojho zimoviska, pričom však môže preletovať dosť veľké vzdialenosti v súvislosti s aktuálnou potravnou ponukou,“ uviedol ochranár.
Minivysielačky, ktoré ochranári pripevnia operencom, sú cenným zdrojom informácií o tom, kadiaľ sa pohybujú. „Zisťuje sa, kadiaľ vtáky migrujú, ktoré sú významné miesta, kde sa zastavujú na odpočinok, kde si hľadajú potravu a tiež sa zisťujú faktory ohrozenia, ktoré na vtáky počas migrácie vplývajú,“ uviedol Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.
Táto mimovládna organizácia sledovala od leta prostredníctvom telemetrických vysielačiek putovanie piatich bocianov bielych. Ani z týchto vysielačiek nechodia správy pravidelne, ale podľa pokrytia oblastí signálom. Vo dvoch prípadoch prišli smutné správy. Jeden z bocianov zahynul po náraze do drôtov elektrického vedenia v Poľsku, druhý pravdepodobne na Sinajskom polostrove. Práve elektrické vedenia sú jednou z najčastejších nástrah pre bociany biele, podobne aj streľba či pytliactvo.
Dva zvyšné sledované bociany sa momentálne nachádzajú v Čade, tretí v Sudáne. Sú to prvé zimoviská, odkiaľ pokračujú do južnejších krajín Afriky, čo podmieňuje postupujúce sucho a nedostatok potravy. Vlani jeden z monitorovaných bocianov bielych preletel celkovo 13-tisíc kilometrov.