Majitelia bytov bojujú o vlastnú kotolňu

Obyvatelia bytovky na Mikovíniho 4 v Nitre chceli ušetriť desiatky eur na teple a nakoniec im hrozí, že nebudú mať žiadne.

21.11.2013 12:00
kotolňa, bytovka, nitra, roman tóth Foto: ,
Zástupca vlastníkov Roman Tóth ukazuje miestnosť, kde už rok mohla stáť nová kotolňa.
debata (9)

Pustili sa do projektu samostatnej domovej kotolne, no pre prieťahy na stavebnom úrade ju nemôžu stavať. Nie sú jediní na Slovensku.

Ich panelák s 59 bytmi by bol v Nitre prvý s vlastnou kotolňou. Vlastníci osobne navštívili kotolne v Prievidzi a v Bratislave a na ich faktúrach si overili, že sa dá ušetriť približne 35 percent za kúrenie a teplú vodu. Priemerný trojizbový byt v nitrianskom paneláku dá mesačne za teplo asi 130 eur, po napojení na vlastnú kotolňu by úspora bola asi 45 eur. „Celá investícia mala stáť 100-tisíc eur, tie sme našetrili. Návratnosť by bola 5,5 roka,“ uviedol zástupca vlastníkov bytov Roman Tóth.

Žiadosť o vybudovanie kotolne podali vlastníci na stavebný úrad ešte začiatkom decembra 2012. Ten rozhodol takmer až po roku, hoci zo zákona mal na to maximálne 60-dňovú lehotu. Stavbu kotolne odmieta povoliť. Byty sa však medzitým odpojili od centrálneho vykurovania a hrozí im, že od januára zostanú bez tepla.

Stavebný úrad, ktorým je mesto Nitra, tvrdí, že povolenie na stavbu nemôže dať, keďže s ňou nesúhlasí mesto Nitra. To je navyše väčšinovým vlastníkom Nitrianskej teplárenskej spoločnosti, ktorá vykuruje aj bytovku na Mikovíniho. Mesto svoj nesúhlas odôvodnilo tým, že chce podporovať centrálne dodávanie tepla a nie samostatné kotolne. „Predložená projektová dokumentácia nie je v súlade s prijatou koncepciou rozvoja mesta Nitra v tepelnom hospodárstve, nakoľko táto odporúča rozvíjať výlučne varianty rozvoja, ktoré sú v súlade so systémom centrálneho zásobovania mesta teplom,“ uvádza mesto v záväznom stanovisku. Podľa advokáta Petra Matejova, ktorý začal vlastníkov bytov zastupovať, toto stanovisko nie je napríklad v súlade s Listinou základných práv a slobôd.

Vlastníci sú okrem toho odhodlaní podať na mesto trestné oznámenie pre podozrenie zo všeobecného ohrozenia. Od januára budúceho roka nemajú totiž zabezpečené žiadne teplo. Keďže rátali s novou kotolňou, odpojili sa od dodávateľa. „V krajnom prípade sa znova pripojíme. Ak by sme sa do stavby pustili načierno, tak nám bežným občanom hrozia pokuty. No úradom za prieťahy nehrozí nič,“ dodal domovník Tóth. Hovorca ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Martin Kóňa potvrdil, že zákon nepozná sankcie pre stavebné úrady za nedodržiavani­e lehôt.

Nitrianska teplárenská spoločnosť priznala, že každú jednu iniciatívu, ktorá smeruje k odpojeniu odberateľa tepla od centrálnej sústavy, vníma negatívne. Tvrdí, že ostatným bytovkám, ktoré v sústave zostanú, porastú náklady za teplo. „Odpojenie má nepriaznivý dopad na efektívnosť dodávky tepla aj na ekonomiku spoločnosti. Má to nepriaznivý dopad na cenu tepla pre všetkých odberateľov. Toto sú dôvody, prečo vyvíjame enormnú snahu na osvetovú činnosť a zároveň sa snažíme o zmenu legislatívy tak, aby boli ochránení naši odberatelia tepla,“ uviedla za spoločnosť Michaela Diamantová. Stavebné úrady by mali podľa spoločnosti vždy skúmať dosahy na všetkých odberateľov tepla pri povoľovaní výstavby nového zdroja.

Podobné problémy majú aj bytovky v Bratislave, Prievidzi, Šali, tiež na Záhorí. Stanislav Hudcovič, riaditeľ bratislavskej spoločnosti, ktorá stavia samostatné kotolne pre bytovky na západnom Slovensku už desať rokov, potvrdil, že aj v týchto mestách pri zavádzaní kotlov narážajú ľudia na odpor teplární. Tie sa podľa Hudcoviča snažia vstupovať do stavebných konaní, vydávajú záporné stanoviská, aby zblokovali výstavbu kotlov. Vlastníci sa cítia ako rukojemníci.

„Peniaze, ktoré ľudia ušetria, už tieto firmy nezarobia. Úspora nákladov na teplo môže byť aj 40 percent. V bytovkách v Bratislavskom kraji sme postavili 145 kotolní,“ tvrdil Hudcovič. O tlaku dodávateľov tepla proti malým kotolniam vie aj Slovenská inovačná a energetická agentúra. Tá však tvrdí, že ochrana zisku nie je prvoradá. Podľa energetického špecialistu Pavla Kosu takto teplárne chránia odberateľov, ktorí k nim zostanú pripojení. „Ak by sa veľká časť bytových domov odpojila, náklady na udržanie technológie a rozvodov v prevádzkyschopnom stave sa musia rozrátať medzi zostávajúcich odberateľov.“

Kosa mienil, že úspora nákladov za teplo nemusí byť v prípade domových kotolní taká výrazná. „Bytové domy, ktoré sa odpojili, často do nových nákladov na teplo zarátavajú len samotné palivo, no nezohľadňujú ostatné náklady, napríklad náklady na úver. A nie všetci rátajú s tým, že o 10 až 15 rokov treba kotol vymeniť.“

Ak by sa teplárenské firmy podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry starali o rozvody hospodárne, centrálne kúrenie by malo byť výhodnejšie ekonomicky aj ekologicky. Európska únia preferuje modernizáciu centrálnych rozvodov. Na Slovensku ich využíva vyše 16-tisíc bytoviek, v ktorých žije 1,8 milióna obyvateľov.

Expert: Ušetriť nemusí každý

Energetický expert Pavol Tužinský upozorňuje, že šetrenie vďaka domovej kotolni závisí od toho, ako je nastavené hospodárenie v bytovke a ako prebieha jej ďalšia rekonštrukcia. Kto využíva solárne kolektory, šetrí viac. Kto kotolňu zaťaží úverom, šetrí menej, ak vôbec.

Je pravda, že čoraz viac ľudí v bytovkách sa obzerá po domových kotolniach?
Istý trend je tu badateľný a predpokladám, že ich hnacím motorom je v prvom rade finančná úspora, ďalej nezávislosť od dodávateľa tepla a možnosť individuálnej regulácie zdroja tepla.

Je teplo z domovej kotolne naozaj lacnejšie ako z centrálnej sústavy?
Najlacnejšie teplo je to, ktoré nespotrebujeme. Ľudia žijúci v bytových domoch by mali najprv riešiť komplexnú obnovu obalu budovy, čo predstavuje zateplenie a výmenu okien a dverí a doregulovanie vykurovacej sústavy. Týmito opatreniami sa zníži spotreba tepla, ktoré treba vyrobiť a dodať, a takisto sa aj zníži potrebný inštalovaný príkon budovy. To má za následok nižšie náklady potrebné na výstavbu domovej kotolne a na jej prevádzku. Pri porovnaní ceny tepla vyrábaného v domovej kotolni s cenou dodaného tepla by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že domová kotolňa je výrazne výhodnejšia. Keď sa však do nákladov za teplo započíta úver na výstavbu kotolne, náklad za odpojenie, spotreba elektriny, vody, náklady na revízie a obsluhu, tento rozdiel sa minimalizuje. Predpokladom výhodnosti je využitie najmodernejšej techniky, kondenzačných kotlov a obnoviteľných zdrojov energie. Napríklad solárnych kolektorov na ohrev teplej vody.

Prečo teplárenské spoločnosti bránia domovým kotolniam?
Výrobcovia a dodávatelia tepla sú z princípu proti odpájaniu bytových domov zo sústav centralizovaného zásobovania teplom. Je to ich biznis, takže chápem, že sa budú snažiť odhovárať ľudí od odpájania sa.

Ak sa niektoré bytovky odpoja, zvýšia sa poplatky ostatným, ktorí zostanú u centrálneho dodávateľa?
Odpájanie objektov zo sústavy, ale aj znižovanie energetickej náročnosti objektov má za následok oprávnené zvýšenie fixnej zložky ceny tepla. Celkové fixné náklady sústavy sa tak rozpočítajú na menší počet odberateľov. Preto sa zvýši jednotková cena fixnej zložky.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Nitra #zateplenie #bytovky #kotolňa
Flowers