Uloženie tony komunálneho odpadu na skládke stojí od januára takmer šesť eur. Táto cena však platí len v prípade, že sú z odpadu vytriedené štyri zložky – papier, sklo, plasty a kovy. Ak je ich vytriedených menej, poplatok sa blíži k desiatim eurám. Ak by sa pridala aj ďalšia vytriedená zložka – kuchynský odpad, cena za tonu by klesla o euro, na takmer päť eur.
Dôsledná separácia je však len začiatok procesu, ktorý momentálne v Leviciach nedokážu úspešne dotiahnuť do konca, pretože nemajú zariadenie na likvidáciu a spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu. „V roku 2014 neuvažujeme so zavedením tejto separácie najmä z dôvodu nejasnej koncovky odpadu, t.j. s likvidáciou, alebo zhodnotením takéhoto odpadu,“ vysvetľuje hovorkyňa Mestského úradu v Leviciach Miroslava Bakulová.
Podobne sú na tom aj v mnohých ďalších obciach na Slovensku. Podľa hovorcu ministerstva životného prostredia Michala Cákociho „zavedenie povinnosti pre triedený zber biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov dlho narážalo a naráža na negatívny postoj obcí. Preto stagnovala aj výstavba zariadení vhodných na spracovanie takéhoto odpadu,“ tvrdí Cákoci.
Ministerstvo zaviedlo výnimky z uplatnenia povinnosti tento odpad triediť. Jednu z nich si uplatnili aj Levice. „V zákone je stanovená možnosť za určitých podmienok zber nezaviesť, a to v prípade, keď už poplatky súvisiace so zberom, odvozom a likvidáciou odpadu stanovené v meste prevyšujú polovicu hodnoty stanovenej zákonom ako maximálnej,“ povedal Šurányi. Levice túto podmienku spĺňajú.
Ďalšiu výnimku môžu dostať mestá a obce, ktoré dokážu, že aspoň polovica ich obyvateľov tento odpad kompostuje, alebo samosprávy, kde je takéto triedene technicky veľmi náročné, napríklad historické centrá miest.
Koľko miest a obci Slovenska tak skutočne kuchynský odpad triedi, je otázne. Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá má na starosti kontrolu, tieto štatistiky k dispozícii ešte nemá – povinnosť totiž platí len od januára minulého roku.
Ak by sa aj Levice rozhodli kuchynský odpad triediť, pocítili by to peňaženky Levičanov. „Náklady súvisiace so zavedením takéhoto zberu by neúmerne zaťažili obyvateľstvo,“ uviedol Šurányi. Spracovaniu takýchto odpadov, teda kompostovaniu alebo bioplynovej stanici, je treba prispôsobiť aj zber. „Ak chce obec takýto odpad kompostovať, musí triedený zber nastaviť tak, aby sa v rámci neho vyzbieral len taký biologicky rozložiteľný kuchynský odpad, ktorý je vhodný práve na zvolenú technológiu kompostovania. Taký istý princíp platí aj pri bioplynovej stanici,“ uzatvoril Cákoci.