Takýto útek sa cudzím slovom volá eskapizmus a je jedným z hlavných motívov výstavy. „Je to priestor, kam môžeme poletieť vo fantázii, uniknúť pred problémami, ktoré nás tu stretávajú a ktoré si spôsobujeme sami. Druhá rovina diel sa týka spätného pohľadu na Zem. Väčšina z nás nemá takú príležitosť ako astronauti, ktorí videli našu planétu z diaľky ako malú guľu. Hovorili, že vtedy sa zdajú všetky problémy na Zemi malicherné,“ naznačil Mirza, ktorý výstavu pripravil spolu s Olgou Staníkovou z Českej republiky.
Spätný pohľad na Slovensko zo stratosféry, z výšky takmer 35 kilometrov z hranice blízkeho vesmíru, ponúkajú fotografie, ktoré urobila slovenská sonda JULO2 v roku 2012. Tento meteorologický balón dostal meno po Júliusovi Satinskom a Slovensko sa vďaka nemu stalo prvou krajinou na svete, ktorá zaregistrovala internetovú adresu z blízkeho vesmíru.
Výlet do hlbín vzdialeného vesmíru pripravil Richard Loskot vo svojej inštalácii Podstata veci. V tmavej miestnosti, ktorú križujú svetelné mriežky, počuť hlasný šum. Je to niekoľkonásobne zosilnený zvuk, neprestajný šum, ktorý vedci zachytávajú na svojich prístrojoch a ktorý sa šíri naprieč vesmírom. „Je to akési echo alebo ozvena Veľkého tresku, akoby sme stále počuli začiatok toho všetkého, vzniku našej existencie,“ dodal Mirza.
Čudesné zvuky, z ktorých môže naskakovať husia koža, nahrali aj výskumníci z tajomného amerického projektu HAARP (High Frequency Active Auroral Research Program), ktorý oficiálne študuje ionosféru a magnetické polia zeme. Podľa konšpiračných teórií je však práve HAARP zdrojom extrémnych výkyvov v počasí v posledných rokoch. Túto mystiku spolu s originálnymi nahrávkami zvukov preniesol do galérie Jonáš Gruska.
Ako kozmické obrázky pôsobia aj mikrofotografie tabule z oxfordského Múzea dejín vedy, na ktorú je kriedou zapísaná prelomová udalosť v dejinách ľudského poznania a už nikdy viac ju nikto nezotrel. V roku 1931 tu Einstein popísal rovnice v rámci prednášky o teórii relativity. Na veľkú hviezdnu oblohu sa v stredu premenila koncertná sieň vďaka nafukovaciemu planetáriu z Hvezdárne v Partizánskom. Je jediné svojho druhu na Slovensku a umožňuje virtuálne cestovanie v čase. Hviezdy v priebehu vekov totiž menia svoje postavenie a tak sa mení aj vzhľad súhvezdí.
„Vďaka digitálnemu planetáriu si môžeme pozrieť oblohu, na akú sa pozerali naši vzdialení predkovia. Napríklad veľký voz pred 80-tisíc rokmi nevyzeral vôbec ako voz,“ naznačil astronóm Valentín Korinek.