Rovnako ako jeho otec Peter, ktorý ho sprevádzal. Dôvodom bol jasný. Od horného až po spodný riadok svietili na Brankovom vysvedčení samé jednotky.
„Som naozaj nadmieru spokojný. Dúfam, že Branko bude takto pokračovať aj ďalej,“ povedal spokojný otec a syna viedol spokojne domov. S podobným vysmiatym „smajlíkom“ na tvári odchádzala zo školy väčšina žiakov. Najmä žiaci z nižších ročníkov mali vysvedčenia navlas podobné tomu Brankovmu, viacerí boli spokojní aj s dvojkami. Našli sa však aj zachmúrené tváre, a tie svedčili, že ich majitelia sú z dosiahnutých výsledkov sklamaní.
Školu na Námestí A. H. Škultétyho, vo Veľkom Krtíši, známu ako dvojku, navštevuje podľa jej riaditeľky Vlasty Lunterovej 593 žiakov. Tí odchádzali domov s výpismi vysvedčení, originály dostanú do rúk až na konci školského roka. Hoci dnes oficiálne ukončili prvý polrok, skrátené vyučovanie nemali. Výpisy vysvedčení dostávali podľa rozvrhu na posledných vyučovacích hodinách.
„Najlepší zo žiakov školy odchádzali domov aj s riaditeľskými pochvalami. Takých žiakov bolo päťdesiať. Ďalší sedemdesiati sa pred rodičmi mohli hrdiť pochvalou od triednych učiteľov,“ poznamenala Lunterová. Boli však aj takí, čo v druhom polroku budú mať čo naprávať, lebo podľa výpisu polročných vysvedčení neprospeli. Takých bolo na škole šestnásť.
K posledným menovaným určite nepatria žiaci z 2. B triedy, ktorých triednou učiteľkou je Adriana Dubovská. „V triede mám 24 detí, z toho 21 malo samé jednotky,“ zdôraznila Dubovská. Tá si ešte pred odovzdaním výpisov vysvedčení deťom vypočula, ako deti hodnotia ju. Na školskej tabuli bolo vymaľované vysvedčenie pre pani učiteľku s „predmetmi“ dobre nás učí, má nás rada, je náhradná mama. Deti hodnotili aj jej láskavosť, dobrotu a to, či je najlepšia. Vo všetkých „predmetoch“ obstála na výbornú.
Čulý ruch nastal na chodbách školy pred obedom, keď si menšie deti prišli vyzdvihnúť prví rodičia, či dedkovia a babky. „Vysvedčenie je vynikajúce. Sú na ňom samé jednotky,“ povedala mama druháčky Simonky Kostúrovej Bronislava Bojnová. Spokojnosťou žiarili aj starí rodičia tretiačky Veroniky Ráczovej, ktorá mala takisto jednotky od vrchu nadol. „Sme nielen spokojní, no aj pyšní,“ netajili sa. Šikovali aj mladšiu Veronikinu sestru Dominiku, ktorá im bude dozaista tiež v škole robiť radosť. „Má ešte len štyri roky a už vie počítať do dvadsať,“ konštatovala jej starká.