Krutá zima už žije iba v sprostredkovaných spomienkach ľudí, ktorí ju zažili. „Starí ľudia mi hovorili, že rieka Slatina bola naskrz zamrznutá. Keď chlapi chceli vyrúbať prierubu, aby mohli ženy prať, zbytočne rúbali, lebo ľad bol až po dno rieky. Statok a kone držali v maštaliach, inak by im zmrzli nozdry. Ľudia vychádzali z domov len opatriť zvieratá, deti nechodili do školy,“ hovorí Milan Sliacky, ktorý sa zaoberá miestnou históriou.
Zamrzli aj všetky plytšie studne, popukali stromy, na poliach miestni ponachádzali uhynuté vrany, sýkorky, mráz zasiahol aj lesnú zver i železničné koľajnice. „Bola taká zima, že vraj, keď si chlap odpľul, na zem už dopadol iba ľad,“ opisuje Sliacky spomienky vtedajších pamätníkov.
Meteorologické pozorovania robil Porsch popri práci učiteľa v ľudovej škole na Pstruši pre vtedajší Agropedologický a bioklimatologický ústav so sídlom v Bratislave. „Podľa stanovených termínov meral ráno, odpoludnia a večer. Miestom merania bol dvor hospodárskeho správcu v blízkosti školy. Mimoriadne nízku teplotu zistil pritom už deň predtým, keď nameral mínus 35 stupňov,“ približuje Porschov pravnuk Pavol Maliniak.
Tuhá zima, ktorá pretrvávala i v marci, vyničila aj včely, čo podnietilo vznik včelárskeho spolku Veľká Slatina. Pri jeho zrode stál práve Porsch a stal sa jeho prvým predsedom. Podľa zachovaných záznamov začal merať a zapisovať teploty vzduchu od roku 1923 a robil to až do dôchodku, keď bol v roku 1931 penzionovaný po štyridsiatich rokoch a troch mesiacoch v učiteľskej službe. Zomrel o desať rokov neskôr.
Zvláštnosťou zimy 1928/1929 nebolo podľa klimatológa Pavla Matejoviča len dosiahnutie absolútneho teplotného rekordu minimálnej teploty na Slovensku, ale aj mimoriadne nízke teploty v nížinách juhozápadného Slovenska. V Hurbanove klesla 11. februára 1929 minimálna teplota na mínus 35 stupňov Celzia a v Devínskej Novej Vsi na mínus 36. „Bezprostredne po extrémnych mrazoch prišla snehová kalamita, na juhozápade napadlo pol metra snehu a Bratislava bola na krátky čas odrezaná od okolitého sveta,“ spresňuje Matejovič.
Mrazy vo februári 1929 boli spôsobené dlhodobým prílevom veľmi studeného pevninského vzduchu z vnútrozemia euroázijskej pevniny.
Zimy 1928/1929 a 1939/1940 boli na väčšine Slovenska najchladnejšími zimami v 20. storočí. Mimoriadne studená však bola aj zima 1962/1963, keď zamrzol Dunaj od Viedne až po jeho ústie do Čierneho mora. Odvtedy sa taká studená zima na Slovensku už nevyskytla. Ešte chladnejšie zimy však boli v 19. storočí.
Teploty, ktoré klesajú pod mínus 30 stupňov, sa podľa Matejoviča v kotlinách severného Slovenska bežne vyskytujú, v minulosti to bolo priemerne každú tretiu zimu. Naposledy tak nízko klesla teplota 3. februára 2012, keď v Červenom Kláštore namerali mínus 33,3 stupňa.
Tohtoročná zima je chudobná na sneh i tuhšie mrazy. Nie je však úplne vylúčené, že sa môže zopakovať situácia z minulosti. „Je predpoklad, že také nízke teploty sa na našom území budú vyskytovať aj v budúcnosti, aj keď studených zím bude celkovo ubúdať. Takýto trend pozorujeme už v súčasnosti,“ dodáva Matejovič. Ochladenia už nebývajú také vytrvalé ako v minulosti a pomerne rýchlo sú vystriedané výrazným oteplením.