Príbelce sú jednou z mnohých obcí nielen regiónu Veľkého Krtíša, ale aj Slovenska, kde sa zachoval tradičný ľudový kroj. Ten však na rozdiel od mnohých iných dedín nemajú miestne ženy odložený iba v skrini, ale hrdo ho aj nosia. Miestna etnologička aj folkloristka Zuzana Kupcová patrí k tým, ktorí si kroj obliekajú pravidelne a s radosťou. „U nás sa chodí v krojoch do kostola pri väčších sviatkoch, počas rôznych podujatí, ale najstaršie ženy ich nosia aj ako bežné oblečenie. Kroje majú pri vystúpeniach aj členovia folklórnej skupiny Bažalička, ku ktorým patrím aj ja,“ hovorí Kupcová.
Príbelské kroje patria v porovnaní s ostatnými tradičnými odevmi v regióne podľa Kupcovej k neobyčajným a nadčasovým. Sukne sa nosia znížené nie na páse, ale na bokoch, ako súčasné moderné bedrové sukne. Aby lepšie stáli, ženy majú pod nimi tzv. ritišír, teda pás držiaci sukne doširoka. Nie je nezvyklé, že „ritišír“ drží na žene aj päť či šesť sukní. Kroje sú typické aj svojou farebnosťou a rôznorodosťou. Ženy si ich ladia podľa typov sviatkov a príležitostí, keď si ich obliekajú. Dôležité je však, že ich stále nosia. A nielen také, ktoré majú už fúzatý dátum výroby.
„Šitiu krojov sa u nás venovali dve ženy, teraz už len jedna. Jednoduchšie súčasti kroja si však dokáže doma ušiť hociktorá žena, ktorá má aspoň trochu rozvinuté krajčírske zručnosti,“ vysvetľuje Kupcová. Pestrofarebné oblečenie si na seba obliekajú nielen dospelé ženy, ale aj malé dievčence. Podľa Kupcovej azda nie je v Príbelciach domácnosť, v ktorej ženy nemajú doma uložené typické kroje. Ona sama má na chodbe rodinného domu veľkú drevenú truhlicu plnú krojov a ich doplnkov, ktoré zdedila po predkoch. „Neexistuje písomný zápis, kedy sa naše kroje začali nosiť, ale podľa dobových fotografií už veľmi dávno. Určite pred niekoľkými storočiami. Časom sa síce menili, no čo je podstatné, zachovali sa dodnes.“ A to je podľa Kupcovej veľmi pozitívna správa.
Prežijú príbelské kroje aj nasledujúce desaťročia? Kupcová verí, že áno, i keď sa už podľa nej budú nosiť menej ako teraz. „Dnešné staršie ženy ich ešte nosia pravidelne, no moja generácia si ich už asi na starobu obliekať nebude. Zaberá to veľa času. Niekedy hodinu, niekedy aj viac,“ zdôrazňuje Kupcová. Nosenie krojov bude v Príbelciach bežné dovtedy, kým bude existovať a vystupovať Bažalička. V domácnostiach si ich však miestne ženy určite budú uchovávať aj do budúcna.
Miestna samospráva má záujem na tom, aby príbelské kroje prežili. Starosta Tibor Čierny hovorí, že obec podporuje zachovávanie starých zvykov a organizuje podujatia, na ktoré si miestne ženy, ale aj muži kroje obliekajú. „Zaužívaný je tu napr. fašiangový sprievod v krojoch,“ zdôrazňuje. Dlhoročný folklorista a bývalý riaditeľ Hontiansko-novohradského osvetového strediska vo Veľkom Krtíši Juraj Matiaš je presvedčený, že kroje prežijú.
„Učia sa ich šiť aj mladšie generácie.Kroje šijú nielen na seba, ale aj pre bábiky, ktoré sú ozdobou domácností. A v niektorých obciach, ako sú Príbelce, Hrušov, Horné či Stredné Plachtince, ich ešte ženy aj bežne nosia,“ poznamenáva Matiaš. Teší ho, že typické kroje sa zachovali aj v ďalších obciach regiónu Veľkého Krtíša. V Bátorovej, Malej Čalomiji, Dačovom Lome, Sucháni, vo Veľkom Lome a viacerých ďalších. Aj preto sa na budúcnosť príbelského, ale aj iných krojov, pozerá s optimizmom.