Práve v týchto dňoch ich však na Sysľovských poliach pri hranici troch štátov, Slovenska, Rakúska a Maďarska, napočítali desať. Ochranári sú nadšení a je to pre nich dôkaz, že opatrenia, na ktorých pracovali spolu s maďarskými kolegami v posledných rokoch, majú zmysel.
Sokol červenonohý alebo tiež kobcovitý sa pred niekoľkými dňami vrátil z Afriky. "Na poslednej hniezdnej lokalite na západnom Slovensku som pozoroval 10 jedincov. Veľmi ma potešilo, že prileteli.
Veríme, že pozorovania budú pribúdať a sokoly na našom území aj zahniezdia," dúfal predseda Ochrany dravcov na Slovensku Jozef Chavko, ktorý tento druh monitoruje už tri desaťročia.
Ešte v rokoch 1995 až 2000 hniezdilo na Slovensku 60 až 80 párov. Ako je možné, že o 13 rokov neskôr zostal hniezdiť už len jeden pár? Okrem čoraz intenzívnejšieho využívania chémie na poliach, likvidácie posledných remízok a porastov vo vidieckej krajine s vymiznutím sokola červenonohého súvisí aj osud havrana čierneho.
„Sokol si vlastné hniezdo nestavia. Je závislý od iných staviteľov hniezd a v minulosti to boli práve havrany, ale aj straky a iné krkavcovité vtáky,“ naznačil ornitológ Roman Slobodník.
Nuž a človek postupne vytlačil kolónie havranov z voľnej prírody. Havrany nemali dobrý imidž. Označovali sa za takzvanú škodnú, ktorá kynoží napríklad zajace a drobné spevavce. Aj napriek tomu, že najnovšie štúdie to vyvracajú a presviedčajú o pozitívnom vplyve havrana na rovnováhu v prírode, keďže skonzumuje veľké množstvo hmyzu, mýtus o škodlivosti pretrváva u niektorých ľudí dodnes.
„Žiaľ, ešte aj dnes sa likviduje havrania populácia. Došlo k tomu, že havrany sa presťahovali z voľnej krajiny na okraje miest, došlo k synantropizácii. Sokol ich však už na okraje dedín a do intravilánov nenasleduje, pretože je to plachý druh. Teraz zostal odkázaný na umelé hniezda alebo vtáčie búdky,“ dodal ornitológ.
Ochranári ich na Slovensku plánujú osadiť 300, 40 z nich už stihli s pomocou nitrianskych vysokoškolákov zavesiť v chránenom vtáčom území Ostrovné lúky. Ide o jedno z historických hniezdisk, kde sokol červenonohý zvykol v minulosti hniezdiť, ale v posledných rokoch sa tam už nevyskytoval.
Nové búdky môže okrem sokola obsadiť napríklad aj myšiarka ušatá, z ktorej by sa mohli tešiť aj poľnohospodári, pretože aj ona má silný vplyv na rovnováhu v krajine. Významnú zložku jej potravy tvoria hraboše.
Opatrenia ochranárov sú zamerané aj na havrany, hoci v ich prípade je to podľa Slobodníka o čosi zložitejšie, pretože sú „konzervatívnejším“ druhom. Ochranári vyzbierali od ovocinárov a vinárov odrezky. Pre podnikateľov išlo o bezvýznamný odpad, ale pre havrany to bol cenný stavebný materiál, ktorý im vo februári a v marci rozložili v blízkosti hniezdnych kolónií.
„Keď sme s tým vlani začali, nevedeli sme, aký to bude mať efekt a či to bude mať vôbec pozitívny vplyv. No o odrezky bol okamžite veľký záujem. Už po pár dňoch to tam vyzeralo ako povysávané,“ usmial sa ornitológ.
S podobnými opatreniami začali maďarskí ochranári už pred ôsmimi rokmi a tiež sa tešia z úspechu. Za necelú dekádu sa podarilo rozšíriť populáciu sokola červenonohého z 300 na vyše 1 000 hniezdnych párov. Odborníci veria, že sa pri opätovnom rozpínaní tejto populácie sokol vráti do lokalít severne od Dunaja.