„Dúfam, že taká hrôza, aká tu bola v predchádzajúce dni, sa už nezopakuje. Sme stále v napätí, meteorológovia vydali výstrahu pred búrkami aj na štvrtok, preto sme druhý povodňový stupeň nezrušili. Domy aj záhrady boli zaplavené, ľudia sú v strehu, odčerpávajú vodu z pivníc, odpratávajú nánosy bahna,“ vraví Iveta Žilovcová, starostka Hatného.
Najviac zrážok spadlo zo soboty na nedeľu, v noci tu bola prietrž mračien. Potom sa to zopakovalo v nedeľu večer, výdatné zrážky boli aj v pondelok. V utorok prišla ďalšia prietrž, ktorá to úplne zavŕšila. Pôda je nasiaknutá, voda stekala do dediny zo všetkých strán. Hrozbou sa stali potôčiky, ktorý sú také bezvýznamné, že nemajú ani meno. Väčšinu roka bývajú suché, alebo len s minimálnym množstvom vody. Teraz sa z nich stali divoké rieky.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
„V utorok to hrozne vyzeralo, všetko sme mali zaplavené, záhradu s úrodou aj celú pivnicu. Kotol nemôžeme používať, uhlie je mokré, musíme ho vyviezť na dvor, keď sa ukáže slnko, aby uschlo, bojíme sa, že by sa mohlo vznietiť. O chvíľu sa voda valila. Dve čerpadlá máme vlastné, tretie nám požičal sused. Bývame tu od roku 1979, takéto niečo sme ešte nezažili,“ hovorí 46-ročná Viera Barančíková z Hatného.
Kruté chvíle prežívali ľudia aj v susednej Dolnej Marikovej. Tunajší obyvateľ 59-ročný Milan Melicherčík zbadal, že sa nad jeho domom upchalo koryto potoka, tak ho išiel prečistiť, aby mu voda nepoškodila dom. V priebehu krátkej chvíle sa cesta zmenila na vodný tok.
„Prúd ma skoro strhol, taký bol silný. Stredom cesty som vôbec nemohol ísť, len popri kraji a držať sa plota. Keby som to nevyčistil, voda by sa liala na náš dom a drevenicu by bolo strhlo,“ popisuje situáciu Milan Melicherčík.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
Ochrancovia prírody pripomínajú, že kedysi chránili dediny rôzne remízky, ktoré pretínali polia a bránili vode, aby stekala zo svahov priamo do obce. V čase, keď sa rozvíjali roľnícke družstvá, sa však tieto remízky zlikvidovali, aby sa mohli polia sceliť.
„Remízky mali svoju funkciu, ľudia vedeli, prečo ich tam nechali. Je nepísané pravidlo, že lány by mali byť veľké maximálne 30 hektárov, ale niektoré majú aj 900 hektárov. To sú obrovské priestory bez remízok, ktoré nielen zabraňujú odtoku vody, ale poskytujú aj úkryty pre rôzne zvieratá. Ľudia by sa mali k tomu vrátiť. Ak sú ešte niekde staré snímky a mapy, mali by podľa nich remízky obnoviť,“ radí Peter Nováčik z občianskeho združenia Brečtan.