Okrem niekoľkých výnimiek, ako sú obyvatelia obce Lentvora v okrese Lučenec. Do dediny totiž nedosiahne signál žiadneho mobilného operátora.
„Jeden pán si kúpil notebook a chcel mať v ňom pripojenie na internet, internet nešiel. Notebook preto predal,“ hovorí o obmedzených možnostiach starosta Dušan Sudár.
Dedinka s necelou stovkou obyvateľov je obkľúčená lesmi, dostane sa sem signál len jedného operátora, ale aj ten je dostupný len na niektorých miestach. „Na obecnom úrade ho však nechytíme. Počítač preto nemáme, lebo bez internetu by nám veľmi nepomohol,“ vysvetlil starosta, ktorému chýbajúce spojenie najviac komplikuje prácu. Telefonuje cez pevnú linku, úradné dokumenty „ťuká“ na klasickom písacom stroji. Tak to ide už ôsmy rok, odkedy je vo funkcii.
Internet sa nedá zaviesť ani cez pevnú sieť a v blízkej budúcnosti sa asi nič nezmení. „V súčasnosti je v obci Lentvora k dispozícii pôvodná pevná sieť, ale vzhľadom na kvalitu, ale najmä dĺžku metalického kábla v náročnom teréne nám technické dôvody neumožňujú v tejto obci poskytovať vysokorýchlostné služby, ako je DSL internet alebo digitálna televízia,“ reaguje hovorca Slovenských telekomunikácií pre technológie a siete Tomáš Palovský.
Ako sa Sudár, ktorý je starostom na polovicu úväzku, s touto situáciou vyrovnáva? „Za počítačom cestujem do takmer 35 kilometrov vzdialenej obce Vidiná. Býva tam jeden pán, s ktorým máme podpísanú dohodu o vykonaní práce, ktorý našu administratívu rieši vlastným počítačom. Od neho posielam potrebné dokumenty, doklady, výkazy a podobne a u neho má obec aj vlastný e-mail, na ktorý nám chodí pošta a z ktorého poštu posielame my,“ hovorí. Cestu do Vidinej meria niekedy dva- či trikrát týždenne, niekedy aj častejšie. Teraz to už má ľahšie, lebo má auto, v začiatkoch dochádzal do Vidinej autobusom.
Internet je nevyhnutný pri vybavovaní napríklad eurofondov. Lentvore sa to však aj napriek hendikepu podarilo, za peniaze z únie opravili budovu obecného úradu. „Musím byť častejšie v teréne a nie sedieť na úrade,“ prezradil starosta, ako stíha krok s kolegami, ktorých netrápia problémy s technikou. Ak chce telefonovať mobilom, chodí po dedine a hľadá signál. Napriek tomu sa snaží byť dostupný. „Úradujem trikrát týždenne. V pondelok, v stredu a v piatok,“ hovorí.
Samotných ľudí nedostupný internet síce trápi, oveľa viac sa však sťažujú na nezamestnanosť. Tá je tam takmer stopercentná. V minulosti pracovali, rovnako ako starosta, v poľnohospodárskom družstve v Ábelovej. Keď skončilo, len pár z nich si našlo inú prácu.
„Internet by som určite využívala, ale tu ho nemáme. Preto doma nemáme ani počítač. Keby sme však mali prácu, to by bolo ešte lepšie. Niet u nás nielen roboty, ale ani obchodu. Nakupovať chodíme do Ábelovej, Polichna alebo Lučenca,“ poznamenala 25-ročná Lucia Berkyová. Aj 49-ročný Zoltán Oláh tvrdí, že internet by sa im zišiel, je to len jedna z vecí dennej potreby, ktorú nemajú. „Žije sa tu ťažko. V obci niet ani obchodu, ani krčmy. Keby bola aspoň robota, ale tá u nás tiež chýba. Ja našťastie nie som nezamestnaný, lebo opatrujem príbuzného. Drvivá väčšina ľudí však robotu nemá,“ podčiarkol Oláh.
Fungovanie obce bez počítača a internetu je podľa výkonného podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska Milana Mušku výrazným hendikepom. „Chýbajúcu techniku musia obce v takýchto prípadoch nahrádzať inou formou komunikácie, napr. poštou. Určite sú však takéto samosprávy komerčne menej zaujímavé ako obce, v ktorých moderná výpočtová technika nechýba,“ zdôraznil Muška. Podľa informácií združenia je na Slovensku až okolo tristo obcí, ktoré nemajú alebo z rôznych dôvodov nevyužívajú výpočtovú techniku.