Pri výbere nemá meno ani hodnosť, pre objektivitu má len číslo. Síce už je profesionálnym vojakom, no túži sa dostať k elite, do 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline. Zatiaľ sa mu darí, sitom neprešli už skoro dve tretiny adeptov.
O miesto medzi žilinskými paragánmi bojuje ešte 18 vojakov, a je ich už o 28 menej ako v pondelok, keď sa náročný výber, do ktorého sa môžu prihlásiť len profesionálni vojaci, začal. Ako dlho potrvá, uchádzači netušia. Inštruktori program a disciplíny priebežne prispôsobujú. Kto to nezvláda a je na konci so silami, psychickými či fyzickými, zazvoní na zvon vyrobený z veľkej nábojnice. Predčasne odstupuje a končí. Na nábojnici je vyobrazený znak žilinského pluku s jeho mottom „Crescid in adversis virtus – V ťažkostiach statočnosť rastie“.
Úlohy sú náročné, fyzická záťaž enormná, adepti netušia, čo pre nich ešte inštruktori v najbližších chvíľach pripravia. Inštruktori nie sú ani zďaleka kamarátski, pretože práve oni musia zistiť pozitíva, ale i slabiny jednotlivcov. "My ich nechceme zničiť, sme na nich zvedaví a sme zvedaví najmä na to, ako ten tlak ustoja,“ poznamenáva psychológ útvaru.
Vojakov môžu zobudiť uprostred noci a poslať plniť zadanú disciplínu. Paragáni totiž potrebujú overiť ich silu, obratnosť, vytrvalosť, riešenie krízových situácií, lojalitu, zvládanie stresu, tímovú spoluprácu. Aj bežné disciplíny sú oveľa sťažené. Nároky sú oveľa vyššie ako pri iných útvaroch. Najnáročnejšie, keďže ide o výber elity.
Vojaci absolvujú napríklad nočné pochody, behy asi s 25-kilovými batohmi, zlanovanie zo skál, plávanie vo vodnom diele. A je jedno, či je pekne, zamračené, alebo prší. Voda v nádrži mala okolo 13–15 stupňov Celzia. Plávali v nej približne 60 metrov, zvládli to do 1 minúty. „Prvá, ktorá vošla do vody, bola žena, ktorá sa prihlásila do výberu. Tým pádom to dá podľa našich skúseností aj zvyšok chalanov, na základe toho ich chlapského ega nemohli odstúpiť. Uchádzači neprejavili žiaden strach,“ vraví jeden z inštruktorov.
Žena, ktorú inštruktor spomínal, bola jediná, ktorá sa prihlásila do výberu k žilinským paragánom, no skončila už v prvom kole. „Ešte musí potrénovať, bola dosť mladá a z môjho pohľadu ešte dosť neskúsená,“ hodnotí inštruktor.
Najviac ľudí, podobne ako jediná žena, vypadlo počas nočného diaľkového presunu. „Uchádzači absolvovali diaľkový presun, 7,4 kilometra, s kompletným približne 20– až 25-kilogramovým výstrojom. Ich úlohou bolo prísť do cieľa v časovom limite za inštruktorom, ktorý určoval trasu a rýchlosť,“ uviedol ďalší z inštruktorov s tým, že najlepší to zvládli za 57 minút.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
„Čakal som, že tu budú náročné prechody, ktoré aj sú. Dalo nám to zabrať. Prekvapilo ma však zlanovanie zo skál,“ hodnotí vojak s číslom 44. Z ktorého útvaru do Žiliny prišiel, prezradiť nemôže. Chce k paragánom, lebo, ako hovorí: „Je to elita Slovenska.“
Koľkí zo zvyšných osemnástich budú nakoniec úspešní a stanú sa príslušníkmi elitného pluku, sa podľa hovorcu pluku Mária Pažického odhadnúť nedá. Počet prijatých vopred určený nie je. Zatiaľ sa však nestalo, že by sitom nik neprešiel.
Neúspešní uchádzači odchádzajú zlomení, sklamaní a vyčerpaní. „Musíme si overiť, či odchádzajú zdravotne v poriadku, po fyzickej i psychickej stránke,“ hovorí psychológ útvaru. Mnohí sú však odhodlaní o rok to skúsiť opäť. Hlásiť sa môžu maximálne tri razy.
Žilinský pluk špeciálneho určenia je tím úzko špecializovaných profesionálov. K hlavným úlohám pluku patria špeciálny prieskum a pozorovanie, úderné akcie, vojenská asistencia, poskytovanie špecialistov i protiteroristická činnosť. Aj v piatok odišlo zo Žiliny 40 elitných vojakov do misie v Afganistane, kde slúžia už dlhšie. Dosiaľ tam vykonali viac ako sto operácií, zadržali približne 50 hľadaných osôb, zaistili do 100 kilogramov drog, tony po domácky vyrobených výbušnín, množstvo ručných zbraní, granátov a súčiastok potrebných na výrobu improvizovaného výbušného zariadenia. Afganským inštitúciám poskytli dôkazy, na základe ktorých sa vydala desiatka zatykačov.