Rozvodnený potok Jelšovka, ktorý dedinou preteká, v utorok ráno zatopil základnú školu a viacero rodinných domov. Škodám na majetku sa nepodarilo predísť napriek tomu, že vodohospodári na Jelšovke len vlani navyšovali hrádzu. Tú však projektovali tak, aby predišli prípadným škodám pri rozvodnení Ipľa, a nie malého obecného potoka.
V Ipeľskom Sokolci, kde žije 861 obyvateľov, napadlo z pondelka na utorok do 35 milimetrov zrážok. Voda sa z rozvodneného potoka rozliala v časti pri základnej škole a zaplavila aj telocvičňu a ihrisko. Poškodila aj šesť rodinných domov, asi 12 záhrad a zaplavila príjazdovú cestu do dediny. Neprejazdný bol aj úsek medzi Šahami a Štúrovom. Železničiari museli v utorok vylúčiť štyri vlaky v smere Čata – Šahy pre podmyté koľaje. Výdatné zrážky spôsobili menšie ťažkosti aj susednej obci Lontov.
Obyvatelia zaplavenej obce zhodne tvrdia, že na takúto potopu si nepamätajú ani pamätníci. Invalidný dôchodca Zoltán Čábi dopadol najhoršie, veľká voda mu odplavila stenu rodinného domu. „Najskôr som si myslel, že praskol vodovod. Prišiel som do kuchyne, kde bolo už 40 centimetrov vody. Rýchlo som vzal nejaké šaty, televízor a vybehol von. Vodu som mal do pol pása,“ opísal. Dočasne bude bývať u bývalého starostu.
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Slovenský hydrometeorologický ústav vydal pre levický región hydrologickú výstrahu až v utorok, hoci dažde neustávali už od pondelka. Podľa hydrológa Milana Klimeša z ústavu v Ipeľskom Sokolci nešlo o rekordné zrážky. Upozornil, že hydrológovia dávajú výstrahu len na väčšie toky, pri tých menších musia situáciu sledovať starostovia obcí. „Pri prívalových povodniach na menších tokoch je však veľmi ťažké predpokladať, kedy a či vôbec môže dôjsť k takým škodám,“ vysvetlil.
Ipeľský Sokolec je na povodí Ipľa najnižšie položenou obcou a patrí medzi oblasti s povodňovým rizikom. Vodohospodári na potoku Jelšovka dokončili novú protipovodňovú ochranu vlani v októbri. V rámci opatrení hrádzu zvýšili zhruba o trištvrte metra a obojstranne ju spevnili. Ochrana bola projektovaná na prietok 50-ročnej vody.
Podľa viacerých obyvateľov škodám na majetku mohli predísť, ak by hrádza bola vyššia. „Dedina by potrebovala ešte vyššiu a prietok do Ipľa sa mal urobiť tak, aby voda odtiaľto čím skôr stiekla dole,“ poznamenal Daniel Urban, ktorému zaplavilo záhradu.
Riaditeľ Správy povodia dolného Hrona a dolného Ipľa Juraj Jurica hovorí, že hrádzu upravovali pre zvýšenie hladiny Ipľa, do ktorého Jelšovka ústi. V časti, ktorá bola v Ipeľskom Sokolci najviac zaplavená, hrádzu navýšili len tak, aby udržala vodu zo vzdutého Ipľa, čo však nestačilo v prípade rozvodnenia Jelšovky. „Ohradzovanie slúžilo najmä na spätné vzdutie Ipľa pri povodňových situáciách. Keď Ipeľ stúpa, vzdúva vodu do Ipeľského Sokolca, tu sa však išlo o opačný prípad,“ povedal. Posledná povodeň bola podľa neho výnimočná tým, že hladina Ipľa zostala pokojná a stúpla len Jelšovka. Vodohospodár dodal, že s touto situáciou protipovodňové opatrenia nerátali.
Jurica tvrdí, že aj napriek tomu nová hrádza poslúžila a bez nej by bola celá dedina zaplavená. „Sú zatopené prívalové jarky, pod vodou je časť základnej školy a križovatky. Ak by nebolo novej hrádze, odniesla by si to celá obec,“ spresňuje. Vodohospodári zaznamenali najkritickejší stav z pondelka na utorok ráno, keď hrozilo vyliatie potoka. Podľa Juricu k tomu chýbalo asi 30 centimetrov. Hrádza na viacerých miestach navyše začala presakovať. Vojaci ju vrecami s pieskom navýšili o ďalších 15 centimetrov. Do terénu si 21 vojakov z 13. mechanizovaného práporu z Levíc vyžiadal krízový štáb Obvodného úradu Levice.
Starosta obce Arnold Ozsvald mu dáva za pravdu. „Keby hrádza nebola spevnená po povodni v roku 2010, buď musíme rozbiť hrádzu pri obci, alebo je obec kompletne zaplavená,“ konštatoval. Zmierniť škody na majetku podľa neho pomohli aj vrecia s pieskom. V teréne pomáhalo 21 vojakov z levického práporu, hasiči aj desiatky dobrovoľníkov. Škody na majetku si však ešte netrúfa odhadnúť. Starosta nevedel spresniť ani to, kedy žiaci začnú s vyučovaním.
Hladina Jelšovky začala pomaly klesať už v utorok, vodohospodári však očakávajú výraznejší pokles až v stredu. Jurica upozorňuje, že klesanie ešte môže spôsobiť ťažkosti s priesakmi. „Keď voda klesá, vytvára tlak na hrádze a priesaky sa môžu postupne zväčšovať, čo je nepríjemné,“ spresnil. Situáciu by mohli podľa neho zhoršiť aj menšie zrážky, ktoré by za iných okolností neznamenali žiadnu hrozbu.
Dažde v levickom regióne meteorológovia už neočakávajú. „Neočakávame žiadne výdatnejšie zrážky, možno len nejakú slabú prehánku. Situáciu na ďalšie dni je vo vzťahu k vývoju povodňových situácií priaznivá,“ povedal Norbert Polčák zo SHMÚ. Podľa meteorológa výdatné zrážky neočakávajú ani na inom území Slovenska. „V stredu aj vo štvrtok bude na celom území polooblačno až oblačno, zrážky len ojedinele. Teplota bude okolo 21 až 27 stupňov Celzia,“ spresnil. Dodal, že oteplenie bude citeľné najmä na západe Slovenska, kde sa očakáva zvýšenie teploty až o 10 stupňov Celzia.
Agentúrnu správu nahradil autorský článok.