Župa pod vedením Mariana Kotlebu totiž stále nepodpísala zmluvy na plánovanú rekonštrukciu budov financovanú z eurofondov, kam by sa mali klienti presťahovať.
Projekty boli podľa krajskej poslankyne Boženy Kováčovej už schválené na ministerstve výstavby. Zastupiteľstvo župy tiež už vlani schválilo spolufinancovanie projektu. S verejným obstarávaním na rekonštrukciu a stavbu celkovo 12 budov sa však stále nemôže začať. Zmluvy čakajú na podpis vedenia župy.
„Boli to dva veľké pilotné projekty v hodnote 4,2 milióna eur, pri ktorých sa mali rekonštruovať budovy kraja. Do nich sa potom mali presunúť klienti. Budovy sa mali prenajímať na 20 rokov za jedno euro,“ spresnila Kováčová, ktorá je predsedníčkou komisie pre sociálne veci. Teraz však hrozí, že peniaze z eurofondov na tieto projekty prepadnú. Navyše aj na vypracovanie projektovej dokumentácie boli už investované tisíce eur.
Krajskí poslanci za klub Smer a KDH preto zvažujú, že na župana Mariana Kotlebu podajú trestné oznámenie. „Nepodpísal zmluvu na rekonštrukciu a čerpanie financií, hoci poslanci na tento účel vyčlenili v rozpočte na rok 2014 aj potrebnú sumu spolufinancovania. Termín vypršal a eurofondy účelovo viazané na obnovu sociálnych zariadení prepadnú,“ uvádza v stanovisku predsedníčka klubu Ľubica Laššáková. Kotleba podľa nej hazarduje s verejnými financiami a osudmi ľudí, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc.
Projekty sa týkajú dvoch domovov – časti špecializovaného zariadenia Slatinka s postihnutými deťmi pri Lučenci a domova sociálnych služieb pre mentálne postihnutých mužov v Ladomerskej Vieske. Podľa Kováčovej boli vybrané aj preto, že majú už nevyhovujúce podmienky.
Časť domova Slatinka je v areáli bývalého kaštieľa neďaleko Lučenca a aj viacerí klienti v Ladomerskej Vieske žijú v priestoroch podmáčaného kaštieľa zo 16. storočia. Chýba bezbariérový prístup, v kaštieli sú plesnivé steny, vlhké omietky, ktoré ohrozujú zdravie, nehovoriac o nákladoch na vykurovanie. Z eurofondov sa malo opraviť 10 rôznych budov a postaviť dve nové tak, aby presťahovaní obyvatelia oboch domovov bývali v menších skupinách. Okrem toho, že by sa zlepšili životné podmienky ľudí, aj župa by v budúcnosti ušetrila na energiách či riešení havarijných stavov.
Vedenie župy má však na projekty odlišný názor. Nestotožnilo sa „najmä s výberom jednotlivých ubytovacích objektov“. Podľa hovorcu župy Miroslava Beličku do schválených projektov nie je možné vstupovať. „Boli schválené ako celok a na prípadné zmeny už nie je čas z pohľadu oprávnenosti čerpania finančných prostriedkov,“ uviedol Belička. Či zmluvy napokon župa podpíše, nie je jasné.
Poslanci sa chystajú pred podaním trestného oznámenia zhromaždiť dôkazy. S ich iniciatívou súhlasia aj ďalší členovia zastupiteľstva. „Okamžite by som sa k tomu pridal, lebo je toho už naozaj veľa. Kraj sa nedá riadiť diletantsky podľa krčmových predstáv,“ povedal nezávislý poslanec Ľubomír Motyčka. Netrúfa si však odhadnúť, či by trestné oznámenie bolo úspešné.
Odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská si myslí, že ak niečo už prešlo schvaľovacím procesom a verejný činiteľ nekoná na základe nejakého vlastného uváženia, tak to stojí za preverenie orgánmi činnými v trestnom konaní. „Mohlo by ísť o marenie úlohy verejným činiteľom,“ upozorňuje Kurilovská, ktorá je rektorkou Akadémie Policajného zboru v Bratislave.
Ak podľa nej verejný činiteľ pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy bez primeraných dôvodov a spôsobí tým škodu veľkého rozsahu, hrozí mu podľa výšky spôsobenej škody trest päť rokov väzenia. Ak by sa dokazoval aj úmysel, teda nie nedbanlivosť, trest pri zneužívaní právomocí verejného činiteľa by mohol byť ešte vyšší – až 12 rokov.