„Takáto tragická udalosť sa stala prvýkrát, čo robím v SAD, a to som tu už 35 rokov. Chlapi ju veľmi prežívali. Je to nešťastie, s ktorým musí každý vodič počítať, keď si sadá za volant. Z podnetu samotných zamestnancov sa organizovala zbierka na pomoc tomuto dievčaťu,“ hovorí Jozef Burian, odborársky predák v trenčianskej SAD.
Časťou svojej výplaty prispeli zamestnanci všetkých prevádzok tejto spoločnosti, od Myjavy cez Trenčín až po Považskú Bystricu. Vyzbierali spolu 2¤167 eur a odovzdali ich na Simonkin účet. Vybrať si ich bude môcť, keď dosiahne 18 rokov, a použiť, ako uzná za vhodné. Už teraz však môže využívať finančnú pomoc, ktorú jej poskytol otcov zamestnávateľ. Založil jej študijný účet, z ktorého si môže každý mesiac vybrať pevne stanovenú sumu. Jej výšku nechcel zverejniť, ale na slovenské pomery je to významná suma. Tú bude môcť využívať, kým bude študovať.
„Ak ukončí štúdium, skončí sa tento fond pomoci, našou snahou je motivovať ju študovať čo najdlhšie, aby dosiahla čo najvyššie vzdelanie. Jediné, čo musí dodržiavať, je, že každý rok predloží fondu potvrdenie o návšteve školy. Platí to na strednú aj vysokú školu, až do jej 26 rokov,“ povedal George Trabelssie, majiteľ spoločnosti SAD Trenčín.
Po rozvode rodičov žila Simonka so svojím otcom v obci Chocholná-Velčice neďaleko Trenčína. Po nehode sa presťahovala k matke do Beluše v Púchovskom okrese. Začala chodiť do novej školy, našla si nových kamarátov. Zvyká si, ale za otcom stále smúti, má slzy v očiach, keď o ňom hovorí. Je vo veku, keď ešte nevie, ktorou životnou dráhou by sa mala vydať. Jej hlavné záľuby sú dosť rozdielne – šport a pečenie. Tortu dokáže upiecť aj sama, baví ju zdobenie a aranžovanie hotového diela. No teraz prevažuje šport, najmä cyklistika a futbal. Ten by chcela hrať aj pretekársky, neskôr by sa možno stala futbalovou trénerkou.
Jej mama Martina Masariková (38) pracuje ako zdravotná sestra. Nízke platy zdravotníckych pracovníkov sú známe, a tak finančná pomoc pre túto rodinu veľa znamená. „Peniaze, ktoré Simonka dostane, jej veľmi pomôžu. Rastie, každú chvíľu potrebuje niečo nové, onedlho pôjde na strednú školu, aj tam bude potrebovať peniaze. V škole treba platiť, kupovať knihy, bude potrebovať aj oblečenie, pretože by chcela športovať,“ hovorí jej mama.
Záľuba v pečení zachránila vlastne Simonke život. V osudnú nedeľu 18. mája 2014 mala pôvodne sedieť v autobuse so svojím otcom. Často s ním cestovala, keď mal víkendovú službu, aby nezostávala doma sama. Napokon sa však rozhodla, že pôjde s mamou do Trenčína na výstavu tort. Jej otec Jaroslav šoféroval autobus v okrese Myjava. Pri obci Hrašné sa dostal do šmyku kamión s návesom práve v čase, keď prichádzal autobus. Jaroslav Masarik už havárii nemohol zabrániť. Pri náraze, ktorý rozmetal prednú časť vozidla a povytrhával sedadlá, zomrel.