V obci žije zhruba 800 ľudí, rekreačné domy tu majú aj chalupári. Pod petíciu sa ich zatiaľ podpísalo asi 450. Tvrdia v nej, že majiteľov nehnuteľností v pamiatkovom území obmedzujú pamiatkari pri rekonštrukciách alebo stavbách aj vtedy, keď nevlastnia kultúrnu pamiatku. Vybavovanie povolení je zdĺhavé a prísne podmienky stavbu predražujú.
Podľa evidencie je v dedine 42 kultúrnych pamiatok vrátane kláštora, bašty či technických diel ako tajchy, štôlne a šachty. Z takmer 900 budov v obci, z ktorých je bezmála 760 obytných, pamiatkovo chránených je 23.
Zákaz plastovým oknám
Obecný úrad pripúšťa, že pamiatková ochrana robí ťažkosti mnohým ľuďom, ba aj samospráve. „Je pravda, že keď si chcú postaviť čo i len plot, musia to konzultovať s pamiatkarmi a dodržať ich nariadenia. Takisto aj pri výstavbe obecnej bytovky nemôžeme použiť napríklad plastové okná, ale drevené a prispôsobiť aj jej vzhľad, čo stavbu predražuje. Na druhej strane práve to, že sme pamiatkovou rezerváciou, a navyše s Banskou Štiavnicou aj pod UNESCO, dáva našej obci ako vzácnej lokalite istý punc výnimočnosti, na ktorej môžeme stavať do budúcnosti,“ uvádza stanovisko úradu. Aj vďaka tomu sa im najnovšie podarilo získať peniaze z nórskych fondov na opravu starobylej bašty, ktorá bola súčasťou historického opevnenia.
Samospráva vidí riešenie aj v príspevkoch obyvateľom
Samospráva vidí riešenie skôr v rokovaní s vládou o príspevkoch pre obyvateľov, ktorí si stavajú nové domy alebo ich opravujú. Pomohlo by aj otvorenie diskusie obyvateľov a odborníkov o možnosti prehodnotenia hraníc rezervácie.
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Štiavnické Bane boli za pamiatkovú rezerváciu vyhlásené v roku 1995 a svojou rozlohou je jednou z najväčších na Slovensku. Jej najvyššia hodnota spočíva v zachovaných technických dielach, ale tiež v baníckom sídle s architektonickými, urbanistickými, technickými či umelecko-remeselnými hodnotami.
Pamiatkari trvajú na svojom postoji
Posunutie hraníc rezervácie pamiatkari nevidia ako reálne. Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici Zuzana Klasová zdôrazňuje, že jej vyhláseniu predchádzal dlhý odborný proces posudzovania. „Nielen naša vláda, ale aj medzinárodná odborná verejnosť a uznávaná autorita, akou je UNESCO, považujú toto územie s jeho skvostami za jedinečné a neopakovateľné, vhodné, aby o ňom vedel celý svet. Uchovanie a prezentovanie týchto hodnôt je zodpovednosť voči budúcim generáciám,“ upozornila.
Prísny postoj pamiatkarov k rekonštrukciám Klasová vysvetlila tým, že sa držia zákona a nariaďujú také opatrenia, ktorých cieľom je uchovanie pamiatkovej hodnoty územia. Architektúru nových stavieb musia riešiť tak, aby v nej boli zachované prvky charakteristické pre región, čo obsahuje aj použitie typických materiálov.
Obyvatelia sa v názoroch rôznia
Názory miestnych sa rôznia. „Malo by to zostať tak, ako to je. Treba si ctiť a zachovávať dedičstvo našich predkov, aj keď nás to niečo stojí,“ myslí si Ondrej Kuchárik. Renáta Daubnerová je, naopak, za zrušenie rezervácie. „Aj my sme mali problém, keď sme stavali dom, museli sme dať takú strechu, ako chceli pamiatkari,“ povedala. S rovnakým problémom sa stretla aj Michaela Franková. „Podmienky pamiatkarov boli naozaj prísne, až neúnosné. Nie som za úplné zrušenie rezervácie, možno skôr za zmiernenie podmienok pre bežných ľudí,“ hovorí. Niektorí miestni naznačujú, že táto téma sa otvorila iba v súvislosti s komunálnymi voľbami a nedávajú jej reálnu šancu na úspech.
Na ministerstve sa s niečím podobným ešte nestretli
Pamiatkovú rezerváciu vyhlasuje vláda na návrh ministerstva kultúry a na jeho návrh ju môže vláda zrušiť. „Ak nastanú nové skutočnosti, môže dôjsť k zmene vyhlásenia pamiatkovej rezervácie, alebo v prípade zániku pamiatkových hodnôt aj k jej zrušeniu,“ spresnila Veronika Blaškovičová z referátu styku s médiami ministerstva kultúry. S podobnou iniciatívou, že by sa ľudia dožadovali zrušenia pamiatkovej rezervácie, sa však doteraz nestretli. Petíciu chcú jej iniciátori postúpiť Úradu vlády koncom novembra, resp. začiatkom decembra.