Konský vozový sprievod chcú zapísať do UNESCO

, 19.01.2015 14:00
konský sprievod, Terchová, koč, konce, povoz
Záverečný deň festivalu, keď na slávnostných historických vozoch na ceste z Terchovej do Vrátnej  hrajú muzikanti. Autor: ,

Po Terchovskej muzike by Terchovčania radi dostali do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO aj konský vozový sprievod. Ten je už takmer polstoročie neoddeliteľnou súčasťou medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni.

Kone ťahajúce vyzdobené rebrinové vozy s krojovanými furmanmi, muzikantmi a spevákmi môžu vidieť návštevníci Jánošíkových dní vždy v záverečný deň festivalu. Už od roku 1968. Gazdovia sa zhromaždia pred obecným úradom a odtiaľ vedú kone cez skalné mesto v malofatranských Tiesňavách a späť. Len naposledy sa trasa musela upraviť, pretože pre následky povodne bola cesta cez Vrátnu uzavretá.

Posádka v krojoch a drevené kolesá

Terchovčania hovoria o konskom vozovom sprievode ako o erbovom podujatí festivalu. Pre oči divákov je to atraktívny program, veľkolepé folklórne predstavenie a pre domácich pocta tradíciám. „Nijaký festival, nijaké podujatie nemá takýto typ programu. V ňom sa odráža všetko to, čo robí Terchovú Terchovou z pohľadu tých základných atribútov – hrdosť k otcovizni, hrdosť k pôde, hospodárskym zvieratám a, samozrejme, k folklóru,“ hovorí šéfdramaturg Jánošíkových dní a spoluiniciátor zápisu Terchovskej muziky do UNESCO Peter Cabadaj.

Podľa neho človek, ktorý prišiel s myšlienkou zaradiť konský vozový sprievod do festivalu, už nežije. O tom, čo ho k tomu viedlo, sa zhováral s jeho bratom. „Autor myšlienky chcel, aby sa na festivale mohli prezentovať nielen folkloristi, umelci, speváci, hudobníci, ale i tí ľudia, ktorí v Terchovej žili ako obyčajní gazdovia, roľníci a majitelia pôdy. A takto zapojiť čo najširšie spektrum Terchovcov do diania festivalu Jánošíkove dni,“ dodal Cabadaj.

Od roku 1975 má konský vozový sprievod pod režisérskou taktovkou Ján Miho. Ako malý chlapec žil na gazdovstve, kde chovali a využívali pri práci kone. Zároveň je muzikant – folklorista. „Kone, vozy a muzika vždy k sebe patrili, či už keď sa viezla svadba, alebo regrúti,“ spomína na zážitky, ktoré ho inšpirovali.

Do sprievodu sa môžu zapojiť iba vozy, ktoré spĺňajú podmienky historického vyhotovenia. Celá posádka voza musí mať na sebe kroje. V žiadnom prípade sa v sprievode nesmie objaviť voz s gumenými kolesami. „Voz musí byť drevený, aj kolesá, potiahnuté, obité železným pásom – ráfom, aj sa volajú ráfové vozy. Je to sila, keď zvonia zvonce, voz hrkoce ráfmi po ceste, do toho hrá muzika, spievajú speváci a to celé je jeden nádherný orchester,“ priblížil Miho.

Kone ako koníček

V súčasnosti je v sprievode nie menej ako desať vozov a zopár sólo jazdcov na koňoch. Miho spomenul, že napríklad na 25.¤ročníku Jánošíkových dní ich bolo až 25. Na začiatky nádhernej tradície v roku 1968 si pamätá i Augustín Hanuliak z Terchovej. „Vtedy nám stačili len furmani z Terchovej, teraz, keď je málo vozov, vypomôžu aj zo Starých Bystríc a zo Zázrivej. Dúfam, že mladí túto tradíciu udržia a zachovajú aspoň tak, ako je to teraz,“ hovorí Terchovčan, ktorý tiež participoval na príprave i organizovaní či už festivalu Jánošíkove dni, alebo konského vozového sprievodu.

Len párkrát si nechal ujsť parádnu jazdu Terchovou a Vrátnou Augustín Rogoň. Inak je vždy súčasťou sprievodu. Ako hovorí, kone patria k jeho životu. „Kôň je môj koníček. Ja bez koňa nemôžem ani žiť, naozaj, ja keď nemám v maštali koňa, som hotový. Aj mi pomáha pri oraní, keď doveziem seno či drevo na kúrenie,“ hovorí Rogoň, ktorý svojim koňom vyrába uzdy a chomúty. Tradícia sa udržiava vďaka nadšencom, ktorí uchovávajú rebrinové vozy či chovajú kone.

Dlhá cesta k UNESCO

Terchovčania už majú skúsenosti so zápisom do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Koncom roka 2013 sa súčasťou svetového zoznamu stala terchovská muzika. Už vedia, že ich čaká dlhá cesta a náročná práca. „Na to, aby sa ďalší prvok dostal do zoznamu UNESCO, treba veľa práce, pripraviť projekt. A nezávisí to len od nás, ale od odborníkov, od poroty, ktorí to musia zhodnotiť, či to je vhodný prvok a či bude zapísaný,“ hovorí starosta Terchovej Milan Laurenčík.

Pre muziku i pre obec je zápis v UNESCO prestížou i bonusom. Pre zviditeľnenie terchovskej muziky, ale aj regiónu. O terchovskú muziku sa zvýšil záujem v zahraničí a doma sa ľahšie zháňajú sponzori.

Terchovská muzika bola do UNESCO zapísaná pred rokom, 5.¤decembra 2013. Predtým sa ešte stala súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Od zrodu myšlienky po zápis do slovenského zoznamu to podľa Petra Cabadaja trvalo dva a pol roka a ďalšie dva roky do zápisu do svetového zoznamu.

V Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je zapísaných deväť prvkov a v svetovom zozname je okrem terchovskej muziky od roku 2005 aj slovenská fujara a jej hudba.

Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO

Prestížny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva obsahuje 257 prvkov. Je medzi nimi napríklad španielska jazdecká škola vo Viedni či tradičná iránska medicína. Zapísanie do zoznamu znamená medzinárodné uznanie, ktoré UNESCO priznáva výnimočným ľudovým a tradičným prejavom, akými sú hudba, tanec, národné rituály a mytológia, poznatky a praktiky týkajúce sa prírody a sveta, skúsenosti spojené s tradičnou výrobou, ako aj osobitné kultúrne prostredia. Súčasne sa týmto formám národnej kultúrnej identity poskytuje medzinárodná podpora a ochrana.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#UNESCO #kone #Terchová #svetové dedičstvo #ľudové tradície na Slovensku
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku