Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Kameňosochárstvu sa 65-ročný dôchodca venuje celý svoj život. Popri náhrobných kameňoch sú až dodnes jeho záľubou sochy, od moderných cez historické až po sakrálne. K myšlienke vytvoriť dielo na tému vírusu, ktorý sa stal hrozbou na celom svete, ho priviedli správy z médií.
„Keď som videl to utrpenie a bezmocnosť ľudí v Afrike, povedal som si, že ako umelec by som mal niečo urobiť. Niečo, čo vystihne hĺbku tej tragédie, ktorá sa v podstate dotýka nás všetkých, a dať tomu primeranú podobu. Nie ako niektorí podnikavci v zahraničí, ktorí začali vyrábať plyšové vírusy ako hračky,“ vysvetľuje svoje pohnútky.
Socha má spolu s podstavcom výšku zhruba jeden meter, pracoval na nej asi mesiac. Stvárňuje postavu smrtky, ktorá sa dotýka zemegule, a vytesal ju z jedného kusa tvrdého pieskovca. „Týmto spojením som chcel vyjadriť, že ebola prináša smrť, ktorá si nevyberá a ohrozuje celú našu planétu. Je to v podstate aj také určité upozornenie a varovanie, že ľudia na celom svete by sa k sebe mali správať lepšie, nerobiť si zle, nepúšťať sa do konfliktov a vojen, lebo stačí, keď potom príde takýto smrtiaci vírus a znivočí nás všetkých,“ približuje jej autor.
Podstavec, na ktorom použil mramor vo viacerých farbách, sa rovnako nesie v duchu symboliky. Červený symbolizuje krv, zelený prírodu, svetlý má v sebe štruktúru kostí.
Kuvikova socha má namierené do Knihy slovenských rekordov, v ktorej sa zaznamenávajú nielen prekonania doterajších rôznych rekordov, ale aj zaujímavosti s prívlastkom – prvé. „Určite tam táto socha patrí, pretože je zaujímavá a ojedinelá. Zapíšeme ju ako prvé dielo s tematikou eboly a ochrany ľudstva pred ňou, pretože doteraz sa u nás nikto o nič takéto zatiaľ nepokúšal a pán Kuvik je prvý človek na Slovensku, ktorý to urobil,“ spresnil komisár a zostavovateľ Knihy slovenských rekordov Igor Svítok s tým, že v súčasnosti doťahujú registráciu.
Začiatkom tohto roka agentúra ČTK zverejnila informáciu, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie si ebola za minulý rok vyžiadala bezmála 8-tisíc obetí vrátane zdravotníckych pracovníkov z celkovo viac ako 20-tisíc nakazených. Najviac úmrtí zaznamenali v Sierre Leone, Libérii a Guinei. V pätnástich prípadoch ľudia chorobe podľahli v iných štátoch, a to v Nigérii, Mali, USA a v Španielsku.