Viac budú využívať popínavé rastliny na stenách budov a na strechách namiesto štrku vysádzať záhrady. Pre začiatok by mohli už dnes skoncovať s módnym trendom vysádzania ihličnanov a zamerať sa viac na listnáče. V boji s klimatickou zmenou sú totiž ihličnaté dreviny slabinou. Na našej planéte je čoraz teplejšie a v mestskom prostredí sa otepľovanie zvýrazňuje pod vplyvom veľkých asfaltových a betónových plôch. Prognózy klimatológov sú nekompromisné. Kým dnes vlny horúčav útočia na hranicu 35 stupňov, už o 15 rokov to môže byť 40 stupňov. A v takýchto podmienkach nielenže človek stratí chuť na zmrzlinu, ale aj vôľu pracovať.
Na tieto a ďalšie riziká upozornili minulý týždeň odborníci na medzinárodnej konferencii v Trnave pod názvom Plánovanie rozvoja miest vo svetle adaptácie sa na zmenu klímy. Riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu Andrej Šteiner upozornil, že zmeny klímy výrazne zasiahnu najmä mestá a dôsledky pocíti nevyhnutne aj vidiek. „Zmena klímy nebude ovplyvňovať len prírodu, ale aj sociálno-ekonomické prostredie. Mestá sú centrom ekonomických aktivít, služieb a všetky tie dôsledky horúčav, záplav, veterných smrští pocíti aj okolie. Štruktúra mesta, spevnené plochy, domy, to všetko mení mikroklímu a znásobuje škody, ktoré môžu nastať v meste,“ naznačil.
Základom pre samosprávy je podľa Šteinera vypracovanie komplexnej stratégie, ako chcú zmierňovať vplyvy klímy. Upustiť by mali od čiastkových projektov, ktoré sa míňajú účinku. Nemali by sa vrhať napríklad do nepremyslenej výsadby. Nestačí vysadiť zopár stromov na ulici. Mestá by mali dôslednejšie nastavovať svoj budúci rozvoj v územných plánoch. „Kľúčovým faktorom pri ochladzovaní mesta je prúdenie vzduchu. Na to treba myslieť pri plánovaní výstavby v územnom pláne. Ak sa prirodzené kanály, kadiaľ prúdi vzduch, zastavia, alebo ak sa zeleň nahradí parkovacími plochami, tak sa ešte viac znásobí efekt horúčav,“ dodal.
Pri prispôsobovaní sa klimatickej zmene netreba pritom vymýšľať nič nové. Stačí sa inšpirovať európskymi mestami, príkladom je Madrid. „Námestia, otvorené priestranstvá, pešie zóny tu tienia plachtami. V čase horúčav sa to zaťahuje, keď je zamračené, tak sa plachta vytiahne. Takmer všetky autobusové zastávky sú tienené pergolami alebo stromoradím. Na budovách je popínavá zeleň, vegetácia je aj na strechách, to všetko znižuje teplotu v budovách, znižuje ich energetickú náročnosť a menej tak využívajú klimatizáciu,“ načrtol Šteiner.
Slovenským príkladom efektívneho vysádzania zelene je podľa Šteinera Trnava, ktorá ako prvé mesto na Slovensku spustila v januári grantový program pre projekty zmierňujúce vplyvy klímy. A je tiež jedným z hŕstky miest, ktoré sa pustili do rekonštrukcie parčíkov tak, aby boli nielen pekné, ale aj funkčné. „Mestá musia pri výsadbe voliť stromy, ktoré majú širokú, košatú korunu, aby vrhali čo najväčší tieň. Treba vybrať také dreviny, ktoré nepotrebujú veľa vlhkosti, aby dokázali zvládať dlhodobé suchá,“ podotkol riaditeľ.
Aké sú to druhy? Expertka na záhradnú a krajinnú architektúru Anna Dobrucká odpovedala, že stačí, ak si mestá konečne uvedomia zásadný rozdiel medzi ihličnatým a listnatým stromom. „Pre adaptáciu na klimatickú zmenu sú vhodnejšie listnaté stromy, pretože lepšie znášajú vysoké teploty. Ihličnany začínajú uzatvárať prieduchy už pri 20 až 22 stupňoch Celzia. Listnaté to robia až pri 30 až 32 stupňoch. Prečo je to dôležité? Pretože cez prieduchy vypúšťajú okrem kyslíka aj vodné pary a práve tie ochladzujú prostredie,“ vysvetlila.
Je to možno všeobecne známy fakt, no realita v mestách naznačuje, že ľudia zodpovední za výsadbu na to asi zabudli. „V mestách je stále veľký podiel ihličnatých stromov, v niektorých je to dokonca 50 až 52 percent. Stalo sa to módou po druhej svetovej vojne a akoby zotrvačnosťou tento trend stále pretrváva. Mestá naďalej vysádzajú ihličnany, treba to zastaviť,“ upozornila odborníčka.