Vyšetrenie ešte nebeží v praxi, v súčasnosti prebieha klinická štúdia, do ktorej je zapojených 250 žien. Jeden rozbor génových zmien stojí okolo 170 eur, zdravotné poisťovne ho neuhrádzajú. Vedci ho platia z peňazí určených na výskum. V budúcnosti by sa vyšetrenie mohlo využívať najmä pre rizikové skupiny pacientok. Ide o také, u ktorých sa toto ochorenie vyskytlo v rodine.
Vedúci výskumného tímu Pavol Žúbor z Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine uviedol, že podľa génových zmien v tkanive prsníkov dokážu predpovedať formy rakoviny prsníka a tiež stupne agresivity budúcej choroby.
„Prítomnosť špecifických génov a nadmerne zvýšená aktivita nám hovorí, že dané tkanivo alebo „hrčka“ v prsníku je tzv. molekulovo zhubná, hoci pod mikroskopom to na vzorkách nevidieť. Inak povedané, patológ známky zhubného nádoru ešte nevidí, ale génový profil takéhoto tkaniva ukazuje, že by sa neskôr vyvinulo do rakoviny,“ vysvetlil docent Žúbor.
Na Slovensku podľa štatistík každý rok pribudne 2 400 nových zhubných prípadov rakoviny prsníka. V súčasnosti neexistujú osvedčené prostriedky na prevenciu vzniku ochorenia. Najlepšiu šancu na prežitie dáva včasná diagnostika,
Metóda martinských vedcov by sa mohla využívať u rizikových žien, ktoré majú výskyt rakoviny v rodine. V prípade pozitívneho zistenia by sa ženy mohli nastaviť na špecifickú liečbu, napríklad génovú či hormonálnu, ktoré by slúžili ako prevencia. „Časť výsledkov takto orientovaného výskumu sa už v istej miere využíva v klinickej praxi,“ pripomenul Žúbor.
Aj prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine Ján Danko považuje túto metódu za vhodnú prevenciu v určitých rizikových skupinách. „Pri určitom type nádorov sa ukazuje na základe genetických vyšetrení, že tkanivo prsníka by sa za nejaký čas mohlo meniť tak, že vznikne z toho rakovina, preto by sa mali sledovať aj liečiť pacientky, u ktorých sa v rodine vyskytlo toto ochorenie,“ uviedol Danko s tým, že robiť paušálne takéto vyšetrenie každej žene po tridsiatke je nemožné.
Podľa Danka ženy dosť podceňujú fakt, že sa v ich rodine vyskytlo ochorenie na rakovinu. Ak mala nádor prsníka babička aj matka, je vysoko pravdepodobné, že ho bude mať aj dcéra. Prednosta preto odporúča ženám pravidelné kontroly.
Väčšina prípadov karcinómu prsníka sa vyskytuje bez zjavných rizikových faktorov, preto je potrebné pozorne sledovať akékoľvek zmeny prsníkov, vykonávať samovyšetrovanie a plánovať klinické vyšetrenia prsníkov a mamografiu. „V médiách sa objavujú informácie o škodlivosti mamografie, je to na škodu, pretože takto sú ženy zneisťované,“ dodal Danko.
Riziko vzniku rakoviny prsníka sa zvyšuje s vekom ženy, pričom väčšina typov karcinómu sa vyvinie nad 50 rokov. Vznik choroby podporuje aj strava bohatá na tuky, ožiarenie ionizujúcimi lúčmi, užívanie tabaku a alkoholu a tiež dlhodobé užívanie ženských pohlavných hormónov (estrogénov). Okrem toho ženy, ktoré už mali nádor jedného prsníka, majú tri- až štyrikrát väčšie riziko vzniku nádoru aj v druhom.
Zistenia martinských vedcov sú súčasťou dlhodobého a rozsiahleho výskumu rakoviny prsníka, ktorý realizujú od roku 2005. Financujú ho z peňazí ministerstva školstva a zo štrukturálnych európskych fondov. O význame ich práce svedčí publikovanie výsledkov v renomovaných medzinárodných časopisoch zameraných na klinickú onkológiu, molekulovú onkobiológiu, onkohistológiu či onkologickú prevenciu.