Bánovce nad Bebravou potrebovali rekonštruovať budovu základnej umeleckej školy. Vypracovali projekt a získali naň peniaze z eurofondov. V roku 2010 mesto podpísalo zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s ministerstvom pôdohospodárstva, ktoré je riadiacim orgánom pre regionálny operačný program.
„Stavba bola ukončená v roku 2012. Faktúra od dodávateľa na sumu 517¤764 eur bola vystavená v januári 2012 so splatnosťou do 27. marca 2012. Zmluvne bola dohodnutá 90-dňová lehota splatnosti,“ vraví Alexandra Gieciová, prednostka Mestského úradu v Bánovciach nad Bebravou.
Peniaze však prišli na účet mesta s viac ako polročným meškaním, v októbri 2012. Firma, ktorá rekonštrukciu urobila, si uplatnila úroky z omeškania a tie žiadala vyplatiť súdnou cestou. Po rozhodnutí súdu spoločnosť poverila exekútora, aby túto sumu od Bánoviec vymohol. Úroky spolu so súdnymi trovami a nákladmi na exekútora dosiahli sumu 30-tisíc eur. „Nemohli sme dodávateľovi zaplatiť skôr. V podmienkach zmluvy k nenávratnému finančnému príspevku sme sa zaviazali, že dodávateľovi prác uhradíme sumu faktúry do 7 dní od pripísania peňazí na účet. Ak by mesto uhradilo faktúru skôr, porušilo by podmienky zmluvy a vystavilo by sa riziku vrátenia celej sumy,“ argumentuje Gieciová.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka má na zdĺhavú platbu dve vysvetlenia. Mesto muselo svoju žiadosť o platbu pre chyby opravovať a následná kontrola zistila nezrovnalosti. Tie sa museli medzi ministerstvom a mestom vyriešiť, čo trvalo takmer sedem mesiacov. „Druhým dôvodom je, že projekt bol financovaný z prioritnej osi, v rámci ktorej bolo zazmluvnených viac projektov, ako dovoľoval schválený rozpočet. Toto nadzmluvnenie vzniklo ešte za bývalého ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré bolo zrušené,“ pokračuje Peter Hajnala, hovorca ministerstva pôdohospodárstva.
O tejto situácii muselo potom ministerstvo rokovať s Európskou komisiou, ktorá napokon schválila revíziu regionálneho operačného programu tak, aby sa vytvorili dostatočné zdroje na reálne financovanie projektov. Ako ďalej Hajnala povedal, ministerstvo ako riadiaci orgán nemalo v tomto období možnosť, ako uhradiť mestu žiadosť o platbu, pretože v tom čase nedisponovalo voľnými finančnými prostriedkami na úhradu.
Mesto však s takouto situáciou nie je spokojné. Tridsaťtisícovú pokutu už zaplatilo a tento neplánovaný výdavok považuje za škodu, ktorá nevznikla jeho zavinením, preto by ju mal znášať ten, kto ju spôsobil. A tým je podľa radnice ministerstvo. „Mestské zastupiteľstvo je toho názoru, že by sme mali zvážiť žalobu na riadiaci orgán, teda na ministerstvo pôdohospodárstva, a žiadať náhradu škody. Pre každé mesto je 30-tisíc zásadná suma. Zaplatili sme to z rezervného fondu, nebolo možné to urobiť presunom nejakých prostriedkov, nemáme naplánovanú ani investíciu, ktorú by sme dokázali zrušiť,“ povedala prednostka Mestského úradu v Bánovciach nad Bebravou.
Podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michala Sýkoru nie sú Bánovce nad Bebravou nejakou výnimkou. Takýchto prípadov je na Slovensku viac, presnú štatistiku však ZMOS nemá. Ak v zmluve s dodávateľom prác nie je uvedené, že samospráva zaplatí až potom, keď jej zaplatí štát, majú mesto alebo obec smolu. „Takéto ponaučenie prinesie len život. Keď sa tento proces spúšťal, nepredpokladalo sa, čo všetko v rámci neho vznikne. Teraz však prichádza nové programovacie obdobie a v ňom treba nastaviť podmienky tak, aby podobné problémy už nevznikali, aby pravidlá boli rovnocenné pre všetky strany,“ zdôraznil Sýkora.