Pod mostom žije Michal so svojou mamou Zdenkou (46) a jej druhom už päť rokov. Stan je dobre ukrytý medzi kríkmi pri Váhu, polovica Trenčanov ani nevie, že tam sú. A pre zvyšok ľudí sú neviditeľní, tak ako ostatní bezdomovci. Ale vďaka nim sú dve ženy ešte na svete.
V jedno ráno na začiatku júna začula bezdomovkyňa Zdenka silné čľupnutie na hladinu vody. Vybehla zo stanu a videla, ako sa v rieke topí žena, čo skočila z mosta. Kričala o pomoc. Zdenka utekala pre svojho syna, ten už bol tiež hore, zobudilo ho zúfalé volanie. Vrhol sa do vody, chytil topiacu sa a spoločnými silami ju vytiahli z rieky. 37-ročná žena už nerozprávala, omodrievala, bola podchladená.
„Záchranári ju oživili a dozvedela som sa, že je teraz na psychiatrii,“ povedala bezdomovkyňa. V tom čase neboli také horúčavy, aké sú teraz, voda bola ľadovo studená, v rieke zvýšená hladina. Michal vraví, že v tej chvíli vôbec nerozmýšľal nad tým, že by sám mohol prísť pri záchrane o život.
„Vtedy som na to vôbec nemyslel. Nedalo mi to svedomie, neskočiť do vody a len sa pozerať na niekoho, kto sa topí a kričí o pomoc. Musel som mu pomôcť,“ hovorí o svojom skutku Michal. Nevychvaľuje sa, iba stručne odpovedá na otázky. Očividne nie je rád stredobodom pozornosti. Len o dva týždne neskôr sa z neho stal opäť záchranca. Tentoraz skočil do vody, aby zachránil 15-ročné dievča. To údajne v škole blicovalo, rodičia sa o tom dozvedeli a mladá stredoškoláčka dostala strach. Zrejme v skrate chcela problém vyriešiť skokom z mosta.
„Bolo to okolo polnoci. Vrhla sa do vody a potom kričala o pomoc. Bežal som po brehu za hlasom, potom som skočil do Váhu, mama mi svietila baterkou. Dievča bolo chvíľu nad hladinou, chvíľu pod vodou. Keď sa mi ju podarilo vytiahnuť na breh, nepočul som žiadne ďakujem, ešte mi pomaly vynadala, že som ju zachránil,“ spomína na tieto chvíle Michal.
Neskôr sa dozvedáme, že Michalovi a jeho mame doteraz nikto z rodinných príslušníkov oboch zachránených nepoďakoval. Sú na okraji spoločnosti a ďakovať bezdomovcom, to sa akosi nenosí… Poďakovala im radnica a ako výraz uznania mesto ponúklo Michalovi prácu v Mestskom hospodárstve.
Zamestnancom je od 1. júla. Doteraz pomáhal pri kosení trávy, včera ho preradili na inú prácu. Vraj výnimočný človek by mal pracovať na výnimočnom stroji. Začal obsluhovať špeciálne zariadenie na opravu výtlkov na cestách a chodníkoch. Tento stroj opravuje asfaltobetónové povrchy pomocou infračerveného žiarenia, bez potreby rezania či frézovania.
Za opravu 1 štvorcového metra výtlkov zaplatilo mesto doteraz 48 eur, pri oprave novým strojom bude oprava stáť 12 eur. Michal už absolvoval zaškolenie v Pelhřimove, aby mohol tento stroj obsluhovať. Ako vidí svoju budúcnosť? Udržať si prácu so stálym príjmom a časom sa osamostatniť. Zatiaľ býva stále pod mostom.
„Chceme im pomôcť nájsť slušné bývanie. Musíme niečo vymyslieť a bol by som veľmi rád, keby sme to zvládli tak, aby už najbližšiu zimu nemuseli byť vonku,“ povedal trenčiansky primátor Richard Rybníček.
O svojom predchádzajúcom živote Michal so svojou mamou nechcú veľmi hovoriť. Vraj by to bolo veľmi dlhé rozprávanie. Zdenka vraví, že sa to všetko začalo smrťou jej manžela, ona sama sa už nedokázala postaviť na vlastné nohy.
Robila aj so synom v Čechách, keď sa vrátila na Slovensko, nemali kde bývať, tak im zostal len stan v húštine pri Váhu. Tu sú v lete, v zime. Pred stanom majú ohnisko, kde si zohrievajú vodu, aby si mohli oprať svoje veci a umyť sa. Stráži ich Dany, kríženec rotvajlera s bernským salašníckym. Je to riadny medveď, ktorý nepustí k stanu nikoho cudzieho. Aj toho zachránil Michal pred utopením, ešte ako šteňa. Oprávnene môžu mať obavy, v Trenčíne už viackrát mladí ľudia poliali bezdomovcov horľavinou a podpálili. Naposledy v marci tohto roku.
„Starší nám nerobia zle, ale pre mládež sme bezďáci a hotovo. Pod mostom sa býva ťažko, najmä v zime, človek si musí privyknúť. Ale už by som chcela mať strechu nad hlavou, mala som v živote smolu a verím, že sa mi podarí z nej dostať. Roboty sa nebojím, pracovala som v automobilke, v potravinárskej fabrike, na zemiakových brigádach aj ako dojička,“ vraví Zdenka.