Včelármi na Slovensku sú skôr starší ľudia, ktorí upozorňujú, že po nich túto prácu už nebude mať kto robiť, lebo nemajú nástupcov. V Považskej Bystrici sa na záchranu včiel a včelárstva podujala mladá generácia. Občianske združenie Mladí pre Považskú rozmiestňuje v rôznych častiach mesta úle, pripravilo vzdelávací program pre deti a založilo včelársku školu pre dospelých záujemcov o včelárstvo.
„Založili sme ju v spolupráci so Strednou odbornou školou v Banskej Bystrici, ktorá je jedinou na Slovensku so zameraním na včelárstvo. Sme vlastne jej dcérska spoločnosť. Škola funguje tak, že dva roky sa chodí na výučbu raz do mesiaca tu v Považskej Bystrici, potom nasledujú záverečné skúšky v Banskej Bystrici. Absolvent získa výučný list, na ktorý si môže uplatniť živnosť ako včelár,“ vraví Slavomír Turčáni z občianskeho združenia Mladí pre Považskú.
Adoptuj si včelu je projekt, ktorý spoločne pripravili organizácia Greenpeace Slovensko a občianske združenie Živica. Jeho cieľom je upozorniť na úhyny včiel, ich význam pre človeka aj celý ekosystém, ale aj propagovať včelárstvo a podporiť návrat včiel do miest. Od septembra minulého roku vyzbierali na tento projekt vyše 13 000 eur.
Mladí pre Považskú kúpili z týchto peňazí dva úle, včelárske náradie na prácu s medom a ochranné pomôcky pre návštevníkov. Úle umiestnili v strede mesta, na streche polyfunkčnej budovy Tri veže. V najbližších piatich rokoch by sa ich počet mal zvýšiť na desať. Mnohí Považskobystričania ani nevedia, že tam nejaké úle sú.
Foto: Milan Kráľ
Podľa Petra Čerňanského, predsedu základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov v Považskej Bystrici, obyvatelia nebudú pociťovať prítomnosť včiel o nič viac, ako keby boli úle umiestnené niekde na okraji mesta. Pretože sú na streche, včely sa vo výške presúvajú za potravou, za ktorou letia aj päť kilometrov. Ľudia sa ich boja, pretože ich považujú za rovnako dotieravé ako osy.
„Do piva, ovocných štiav alebo na zákusky idú osy, nie včely. Včely vyhľadávajú nektár z kvetov. Osy nás otravujú, znepríjemňujú nám život, ale včela vyhľadáva len kvety. Zákusok, ovocná šťava alebo zmrzlina ju nezaujímajú. Bodne vás vtedy, keď jej nejakým spôsobom ublížite, napríklad tým, že ju pristúpite. Ale inak má záujem zachrániť si život,“ vysvetľuje Peter Čerňanský, ktorý sa včelárstvu venuje vyše 30 rokov.
Okrem Troch veží umiestnili mladí Považskobystričania dva úle aj v blízkosti diaľničného mosta. Tieto úle majú zvláštnu konštrukciu, po bokoch môžete odklopiť kryt a cez presklené okienko pozorovať, čo sa deje vnútri úľa, ako si včely stavajú z vosku plásty a ako funguje ich spoločenstvo.
Terén na umiestnenie tretej skupinky úľov pripravujú na okraji priemyselnej zóny. Tam bude školská včelnica s desiatimi úľmi, o ktoré sa budú starať žiaci včelárskej školy, aby nadobudli skúsenosti a po dvoch rokoch mohli ísť bez väčších problémov do praxe ako včelári.
Od septembra sa v Považskej Bystrici rozbehne vzdelávací program pre žiakov základných a stredných škôl. Občianske združenie zabezpečí sériu prednášok na každej škole, pre mladších na hodinách prírodopisu, pre starších na biológii. Nebudú to však len prednášky o včelách, má to byť súčasť environmentálneho vzdelávania, o prírode na Považí.
Obyvatelia nebudú pociťovať prítomnosť včiel o nič viac, ako keby boli úle umiestnené niekde na okraji mesta.
Deti by sa mali naučiť správať v prírode tak, aby ju neničili svojím správaním. Včely žijú vo veľkých spoločenstvách, v lete ho tvorí 40– až 60-tisíc robotníc a jedna kráľovná, ktorá kladie vajíčka. V zime je robotníc o polovicu menej. Včely dokážu prežívať len v spoločenstve, osamotená včela hynie. Potravu získavajú z kvetov, ktoré pri vyberaní nektáru zároveň opeľujú. Včela je hlavným opeľovačom mnohých rastlinných druhov, z toho vychádza známa myšlienka Alberta Einsteina – do štyroch rokov po tom, čo zahynie posledná včela, vymrie ľudstvo. Človek sa naučil využívať včelí med, vosk, propolis, ale aj včelí jed.