Vznik benediktínskeho kláštora svätého Hypolita datujú niektorí historici do 9. storočia. Ak by to potvrdili aj archeológovia, išlo by o najstarší kláštor na území Slovenska. Ako presne vyzeral, nie je známe.
„Z tohto obdobia sa zachovali stavby i plány pôdorysov benediktínskych kláštorov. Išlo o veľmi podobné objekty, takže predstavu si urobiť vieme,“ hovorí predseda Zoborského skrášľovacieho spolku Ján Kratochvíl.
S príchodom benediktínov, rádu, ktorý v 6. storočí založil svätý Benedikt, sa výrazne zvýšila životná úroveň miestneho obyvateľstva. Priniesli sem kultúru a vzdelanosť. „Ich krédom bolo Modli sa a pracuj, čo v praxi znamenalo, že klčovali les, zakladali polia a šľachtili obilniny. Pri prácach začali využívať ako pomocníka vodu. Takisto sa venovali aj zdravotníctvu,“ opisuje Kratochvíl. Ku kláštorom tak pribúdali školy, lekárne, nemocnice, ale aj centrá remesiel. Slovania sa tak priblížili k úrovni Franskej ríše.
Benediktínsky kláštor pretrval pod Zoborom do 15. storočia. Odvtedy sa na 150 rokov prestáva spomínať. „Nitra má v porovnaní s ostatnými kráľovskými mestami tú smolu, že počas svojej histórie bola viackrát zničená, a preto sa tu nezachovali žiadne archívne materiály,“ hovorí aktivista.
Kamalduli ako reformovaná vetva benediktínov sem prichádzajú v 17. storočí. Pomýliť si ich možno len ťažko. Zatiaľ čo benediktíni chodili odetí do čiernych rúch s kapucňou, farbou kamaldulov bola biela. Najznámejším kamaldulským mníchom bol fráter Cyprián.
Pri stavbe kláštora použili kamalduli materiál, ktorý sa tu nachádzal. „Keď sa robil prieskum, geológovia určili, že sa tu nachádzajú kamene z benediktínskeho obdobia,“ hovorí Kratochvíl.
Kamalduli zmenili aj ráz terénu, pretože kláštorný komplex vybudovali na systéme terás. Boli tu tri. Zoborčan ukazuje ich múry, ktoré sú skryté pod lesným porastom. Čas, príroda, ale aj ľudské zásahy tu urobili svoje. Okolie sa za tie roky zmenilo. Človek potrebuje veľkú dávku predstavivosti. Našťastie sú tu panely, ktoré to uľahčujú.
Mnísi bývali priamo v komplexe, každý v jednom domčeku. „Príbytok mal rozmery 9×10 metrov a patrila k nemu záhrada. Vnútri sa nachádzala súkromná kaplnka,“ opisuje aktivista. Potrubím sem bola dovedená aj voda. Ako mohli domčeky vyzerať, ilustrujú fotografie z maďarskej obce Majk. Za poplatok sa tam dá vraj aj prespať. Podľa maďarského vzoru urobili počítačovú rekonštrukciu mníšskych obydlí na Zobore.
Ako rýchlo komplex chátra, vidno na ruine kamaldulského príbytku, takzvanej emeritke. Jednu z nich odkryli v roku 2008. Dnes je to len kopa kameňa, ktorý kde-tu drží pri sebe. Keď sa človek pozrie na fotografiu z toho obdobia, vidí veľký rozdiel. Práve v emeritke sa našlo kamenné murivo z benediktínskeho kláštora. Kratochvíl upozorňuje na niekoľko kopčekov. To všetko boli domčeky, kde kedysi bývali kamaldulskí mnísi.
Koncom 18. storočia museli kamalduli kláštor opustiť. Vtedajší panovník Jozef II. rušil rády, ktoré považoval za neužitočné. Písomnosti presunuli do Budapešti a umelecké predmety skončili v seminári či v okolitých farnostiach. Väčšina areálu vrátane kostola zostala opustená a chátrala. „Dodnes sa zachoval len jeden objekt, ktorý bol hlavnou kláštornou budovou. Dnes je súčasťou nemocnice,“ ukazuje aktivista na budovu, ktorá sa nachádza pred ruinami kostola.
„V roku 1940 sem umiestnili verbistov, ktorí tu vybudovali jazero, volejbalové ihrisko či lurdskú jaskyňu,“ vymenúva Kratochvíl. O desať rokov ich odtiaľ násilne vysťahovali a areál prešiel pod rezort zdravotníctva. Zriadili tu tuberkulóznu liečebňu. Dnes je tu špecializovaná nemocnica.