Na ostrov, kde sa takmer pred 30 rokmi točila slovenská rozprávka o zlatej panne, sa spolu s vodou vrátil život. Domov tu opäť našli vtáky, ryby i dobytok. Po vybudovaní vodného diela v Gabčíkove bol odrezaný od Dunaja a hrozil mu zánik. Do oázy v lužných lesoch stačilo znova priviesť vodu a príroda sa prekvapujúco rýchlo prebudila. Veľkolélske rameno by malo postupne získať podobu, ktorú vo svojich spomienkach nosia len pamätníci.
Do oživenej krajiny vedie nový most, ktorý pomenovali po Mahuliene. „S Dunajom som herecky spätý, nakrúcal som pri ňom niekoľko filmov,“ prezradil Hajdu. Riečnou vodou so zlatinkami pofŕkal stuhu, ktorú držali deti z Komárna a z obce Zlatná na Ostrove, ktoré si sem urobili výlet.
„Na obnove ostrova pracujeme spolu s Vodohospodárskou výstavbou a ďalšími partnermi už niekoľko rokov. Za posledné dva roky sme urobili niekoľko opatrení, aby sme sem prinavrátili život. Posledným je vybudovanie tohto mosta,“ povedal Tomáš Kušík z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. Ich úsiliu pomohli najmä eurofondy.
Podľa generálneho riaditeľa Vodohospodárskej výstavby Ladislava Lazára celkom investovali milión eur. Najväčšiu časť peňazí, asi 700-tisíc eur, zhltla výstavba samotného železobetónového mosta. „Keďže sa nachádza v záplavovom území, musí byť kvalitný. Počíta sa totiž s tým, že bude raz či dvakrát do roka zaplavený," vysvetlila hovorkyňa podniku Diana Migaľová Baschierová. Zvyšok peňazí použili na sprietočnenie a revitalizáciu ramena.
Ochranári vrátili v roku 2008 na ostrov dobytok. Podľa Kušíka sa tu prirodzene pásol celé storočia, ešte v 90. rokoch tu zvieratá boli, neskôr sa z neho postupne vytratili. Na lúkach ostrova sa dnes pasie sedem desiatok kráv prevažne farby bielej kávy. Ide o druh charolais. Časť spokojne odfukovala s nohami schovanými po sebou a sledovala nás svojimi veľkými zvedavými očami. Fungujú ako ekologické kosačky. Pomáhajú im aj stáda kôz a oviec. „Každé zviera spása trávu inak. Lúku to spestruje a vytvára to bohaté podmienky pre hmyz,“ vysvetlil ich prítomnosť Kušík. Zvieratá sú vonku od jari, až kým nemrzne. Starajú sa o ne miestni. V prípade záplav či mrazu ich presúvajú do areálu bývalého družstva v osade Veľký Lél, ktorá je súčasťou Zlatnej na Ostrove.
Na ostrove stojí stáročný dub, okolo ktorého stál rozprávkový hrad kráľa Zlatovlada. Na nakrúcanie rozprávky v roku 1986 si miestni spomínajú ako na veľkú udalosť. „Štáb tu bol asi mesiac. Mala som vtedy asi 20 rokov a mesačnú dcéru, ktorú som k hradu takmer každý deň tlačila v kočíku,“ prezradila Katarína Jóbová (50). Niekoľko obyvateľov Veľkého Lélu sa vo filme objavilo aj v rámci komparzu. Filmári si vypomohli aj ich zvieratami. „Herci boli veľmi priateľskí, rozprávali sa s nami a po nakrúcaní s nami šli aj do miestnej krčmy na pivo,“ zaspomínala.