Okoloidúci si môžu v reálnom čase pozrieť domy a výklady, pred ktorými stoja a porovnať, ako sa zmenili. Na plazmových obrazovkách v 17 prevádzkach sa premietajú časozberné fotografie príslušných obchodov z rokov 1984 až 2014. Práve monitory umožnili divákovi vidieť až 500 snímok. Od štvrtka 5. novembra bude jedinečná výstava sprístupnená aj v galérii Slovenského centra dizajnu Satelit v budove Hurbanových kasární.
„Na Mariánskej ulici bol fotoateliér Zväzu slovenských architektov. Dole v pivnici bola aj knižnica a vládla tam taká pohodička. To bolo moje zázemie, odkiaľ som vyrážal na Obchodnú a fotografoval výklady,“ spomína na začiatky Ľubo Stacho.
Nápad sa zrodil spontánne, keď vo všetkých výkladoch bolo úmrtné oznámenie Brežneva. Mladý fotograf mal brata v emigrácii, na výsluchy na Februárku chodil pravidelne a dve malé deti znamenali zodpovednosť. „Navyše môj priateľ dokumentarista Jindřich Štreit sedel za to, že nafotil veci okolo seba,“ hovorí Stacho dnes. Strach mu parte Brežneva odfotografovať nedovolil.
„V momente, keď zomrel Jurij Andropov, som všetok strach odhodil a začal fotiť. Na obchode Detva bol nápis „Vaša spokojnosť, náš cieľ“ a vedľa parte Andropova. Bál som sa to odfotografovať. Myslel som si, že každý musí vidieť tú absurditu, ale nikto ju v tých rokoch nevidel. Nikto si to nespojil. V spoločnom výklade úmrtné oznámenie Konstantina Černenka a nad tým nápis „Darčeková služba“ alebo „Hydina“.
Nevideli či nechceli vidieť, ako keď obesili Vladimíra Clementisa a ten zrazu zmizol zo spoločnej fotografie s Klementom Gotwaldom. Zostala iba Clementisova baranica na Gotwaldovej hlave počas prejavu na Staromestskom námestí v Prahe. A nikomu to neprekážalo. Pozastavuje sa nad tým aj dnes Stacho.
Výklady sa menili podľa kalendára výročí. Od Víťazného februára, cez MDŽ, 1. a 9. mája, SNP, Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu až po Vianoce bez akýchkoľvek kresťanských symbolov.
„Fotografie výkladov zaznamenávajú príbehy vizuálnou formou. Neuveriteľné príbehy, ktoré musíte vedieť čítať,“ hovorí fotograf.
Za každou udalosťou stojí človek. Stacho si spomína na profesora slovenčiny Ernesta Otta z gymnázia v Prievidzi. Oslavy SNP nevnímal ako oslavu komunizmu, ale jednotlivcov, ktorí sa do povstania zapojili. „Raz sme profesora Otta videli ako v špinavých montérkách hádže do miešačky. Bol to strýko mojej spolužiačky,“ spomína Stacho. Za Slovenskej republiky sedel, lebo sa zapojil do komunistického odboja. Ušiel a pridal sa k partizánom. Po vojne pracoval v školstve a bol osobným tajomníkom Laca Novomeského, ale napokon skončil na desať rokov v base aj za komunistov. „Raz som začul, ako si rodičia šepkajú, že sa obesil,“ dodal Stacho.
Prišla aj éra Gorbačova a perestrojky a isté uvoľnenie. Príbeh pokračoval aj po roku 1989. „Fotil som ďalej, pretože aj konzum kapitalizmu bol zaujímavý,“ Ideologickú výzdobu nahradil často reklamný gýč.
Za tridsať rokov Ľubo Stacho nafotil približne 6-tisíc záberov. Roztriediť a usporiadať ich dokázala až jeho manželka Monika, ktorej sa to podarilo použitím digitálnych technológii. „Našla som veľa obrázkov a negatívov a povedala som si, že je to úžasné. Podarilo sa mi tie zábery roztriediť podľa výkladov, lebo ich bolo okolo 60 až 70 a niektoré sa menili na nepoznanie,“ povedala Monika Stacho.
Názory na Obchodnú ulicu sú kontroverzné. V 60. rokoch ju chceli dokonca zbúrať a postaviť tam 15-poschodové domy. Podľa Stacha sa však opäť stane jedinečným priestorom a ľudia uprednostnia nakupovanie na obchodnom bulvári v centre mesta pred nákupným centrom s filtrovaným vzduchom. Súhlasí aj Davy Čajko zakladateľ platformy Obchodná ulica a okolie, ktorá je spoluorganizátorom výstavy. Ich cieľom je využiť potenciál priestoru a vrátiť Obchodnej jej zašlú slávu. „Pre revitalizáciu a zlepšenie priestoru komunikujeme s obchodnou komunitou, vlastníkmi budov a obyvateľmi, nadviazali sme spoluprácu s magistrátom, Starým Mestom, zainteresovanými úradmi. Na Obchodnú sa rovnako snažíme prilákať viac návštevníkov prostredníctvom kultúrnych podujatí. Chceme, aby sa Obchodná ulica vrátila na kultúrnu, spoločenskú aj sociálnu mapu Bratislavy,“ uviedol Čajko.
Netradičná časozberná výstava vychádza z knihy Obchodná 1984 – 2014, projektu dvojice Ľuba a Moniky Stacho. Návštevníci majú možnosť vidieť umenie vo verejnom priestore do 22. novembra tohto roka. Paralelne s výstavou vo výkladoch prebieha výstava fotografií v galérii Satelit. Pre verejnosť bude sprístupnená od 5. novembra 2015. Súčasťou programu budú sprievodné prednášky odborníčok. Prvá na tému „Obchodná ulica ako urbánna mutácia“ bude s architektkou Henrietou Moravčíkovou 11. novembra o 17.00 v galérii Satelit. O týždeň neskôr v rovnakom čase bude v galérii prednášať architektka Andrea Bacová na tému „Nepostavená Obchodná“. Vstup na prednášky je zdarma. Po nich bude nasledovať komentovaná prehliadka výstavy v galérii aj priamo na Obchodnej ulici.