Nespokojní obyvatelia Koliby, ktorým sa plánovaná výstavba v areáli filmových ateliérov nepáči, prišli vyjadriť svoj nesúhlas na protestné zhromaždenie.
Upozorňujú, že po realizácii projektu stúpne počet obyvateľov o takmer polovicu. Pribudnú tiež autá, pre ktoré nie je v projekte zabezpečené dostatočné parkovanie. Obrovský problém predstavuje aj prístupová cesta. „Stovky nových obyvateľov Koliby sa spolu s tými súčasnými budú dennodenne v tú istú dobu naraz presúvať za prácou do mesta a po práci zase domov po jedinej úzkej a rozbitej prístupovej ceste, trčať v ešte dlhších zápchach pri tuneloch,“ uviedol predseda Občianskeho združenia (OZ) Za lepšiu Kolibu a novomestský poslanec Martin Vlačiky.
V prvej etape výstavby plánuje investor Štúdio Koliba postaviť tri štvorpodlažné bytové domy a jeden polyfunkčný objekt. V druhej a tretej etape majú pribudnúť ďalšie dva bytové a 47 rodinných domov. Spolu v nich má vzniknúť 117 bytov.
Foto: Viera Hebertová, Pravda
Iba v prvej fáze výstavby má padnúť aj 154 stromov. Podľa obyvateľov Koliby, hrozí, že sa nadobro zmení podoba štvrte. Navyše projekt ráta s výstavbou aj v ochrannom 50-metrovom pásme lesa. Obyvatelia Koliby sú po drastických výruboch spred troch rokov na drancovanie zelene hákliví. Problém predstavujú aj kapacity zásobovania pitnou vodou či kanalizácia.
Výhrady k projektu má aj starosta Nového Mesta Rudolf Kusý. Mestská časť ako stavebný úrad preveruje stanoviská k projektu. „S týmto projektom sa trápime už tretí rok. Musíme rozhodnúť v súlade so zákonom. Našou úlohou je zhodnotiť, či sú tam všetky doklady, ktoré tam majú byť na vydanie príslušného rozhodnutia, či už kladného alebo záporného,“ uviedol starosta. Okrem dopravného napojenia a stavu ciest vidí problém aj v tom, že investor nerieši občiansku vybavenosť. Noví obyvatelia budú podľa jeho slov celkom legitímne požadovať škôlku, školu, detské ihrisko, športovisko či výbeh pre psov. Kapacity samosprávy sú však obmedzené. „Projekt by mal urobiť niečo pre svoje okolie, riešiť otázku dopravy, sociálnej infraštruktúry, inak územie iba zaťaží a nič neprinesie,“ povedal Kusý.
Foto: Viera Hebertová, Pravda
Vlani mestskí poslanci odhlasovali, aby primátor Ivo Nesrovnal ešte raz prehodnotil kladné záväzné stanovisko predchádzajúceho vedenia mesta pre tento projekt. Ten ho potvrdil, keďže podľa úradníkov nebolo v rozpore s platným územným plánom.
Opak tvrdí už od predstavenia projektu občianske združenie Za lepšiu Kolibu. Územie je klasifikované ako stabilizované a nový návrh by preto nemal neúmerne zaťažovať pozemok. „Aký viac do očí bijúci príklad neúmerného zaťaženia môže byť, ak v stále prevažne vilovej štvrti s jedinou prístupovou cestou zdvojnásobíme počet obyvateľov," uviedol Martin Vlačiky. OZ upozorňuje aj na nezapočítanie súkromnej rezidencie Bárdošova do územia už využívaného na bývanie. V dopravnej štúdii podľa aktivistov sa navyše nepočíta ani s existujúcimi a obývanými developerskými projektmi. V neposlednom rade obyvateľom prekáža nulový prínos projektu pre súčasných obyvateľov.
Foto: Viera Hebertová, Pravda
Tvár Koliby sa mení
Projekt Bratislava YIMBY, ktorý svojim blogom podporuje výstavbu a rozvoj mesta a prináša informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v hlavnom meste, upozorňuje na pozitíva aj negatíva rezidenčnej výstavby v areáli niekdajších filmových štúdii.
„Navrhovaná zástavba nenarúša charakter pôvodnej zástavby ani neprináša zásadný kontrast do lokality, keďže v nej v nedávnom období už vznikli podobné realizácie, napríklad bytový dom Brečtanka a iné. Zároveň sa takto vhodným spôsobom oživuje monofunkčný a nedostatočne využívaný areál štúdii, čo je žiaduce,“ uviedol za tím Bratislava YIMBY Adrian Gubčo. Ak je projekt v súlade s územným plánom, developer má právo predložiť takýto zámer a očakávať, že ho schvália.
Foto: Viera Hebertová, Pravda
Koliba je vo všeobecnosti citlivým územím a už dávno mal existovať podrobný územný plán zóny. Ten by podľa Bratislava YIMBY mohol eliminovať zámery s potenciálne negatívnym dosahom na život miestnej komunity. „V takom prípade by sme nemuseli pozorovať živelný rast tejto časti mesta, ktorý istá kritička architektúry trefne prirovnala k juhoamerickým favelám,“ dodal Gubčo s tým, že by tak nemuseli vznikať konflikty nad projektmi, ktoré sú možno samé osebe dobré, ale pri komplexnejšom pohľade problematické.