V Sliači chystajú pamätník odsunu vojsk ZSSR

Odvtedy sa veľa zmenilo, len parčík uprostred zostal taký ako kedysi. Umiestnením pamätníčka v ňom si miestni chcú pripomenúť 25. výročie odsunu sovietskych vojsk zo vtedajšieho Československa. Posledný vojenský transport opustil krajinu 21. júna 1991, posledný vojak o šesť dní neskôr.

Prvý a jediný na Slovensku

S myšlienkou vytvoriť pamätné miesto v centre voľakedajšieho sovietskeho sídliska prišiel Sliačan Milan Julény. „Parčík so symbolickým pamätníkom by mal pripomínať, že Sliač bol ako jedno z mála miest v bývalom Československu priamo postihnutý. Deň, keď nadobro odišla Sovietska armáda, je v našej histórii určite významný, pretože politická nezávislosť krajiny sa takmer po 23 rokoch okupácie stala opäť realitou. A na to by sme nemali zabúdať,“ hovorí garant projektu Julény.

Patrí ku generácii, ktorá tie časy zažila a jeho rodina si odniesla aj následky normalizácie. Okrem osobných pohnútok na vytvorenie projektu zohrala svoju úlohu aj osobnosť Michaela Kocába, ktorý sa významne zaslúžil o odchod okupačnej Sovietskej armády z našej krajiny. „Asi pred desiatimi rokmi tu mal koncert. Povedal, že k nášmu mestu má osobný bytostný vzťah a že si viac váži to, čo dokázal pri odsune sovietskych vojsk, ako svoje pôsobenie v politike a v rockovej muzike. To bol taký prvý impulz nášho projektu,“ spomína Julény.

Sovietski vojaci obsadili sliačske letisko Tri Duby, nasťahovali sa aj s rodinami do bytoviek, ktoré im prenechala československá armáda. Po ich odchode zostali zničené byty, vojenské budovy a rôznymi odpadmi zdevastované životné prostredie. S následkami ekologickej záťaže sa mesto vyrovnáva dodnes.

Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda

Milan Julény, pamätník, park, Sliač Takto by mal podľa Milana Julényho vyzerať revitalizovaný parčík s pamätníkom.

Kovový pamätníček v podobe zastávky s označením dňa príchodu a odchodu Sovietskej armády chcú umiestniť v parčíku uprostred bytoviek na Cikkerovej ulici. „Nechceli sme klasický pamätník, tabuľu či nejaký monument, ale niečo civilné, niečo, čo by s ľuďmi komunikovalo. Nechceli sme byť násilní ani zbytočne patetickí, čiže sme sa rozhodli pre formu mierneho nadhľadu, aby sme túto ťažkú tému odľahčili,“ vysvetľuje architekt Ľubomír Hybský.

Pamätník, prvý a zatiaľ jediný na Slovensku, je len prvou časťou projektu. Financujú ho zo sponzorských peňazí a odhalia ho 27. júna. Druhá etapa ráta s komplexnou revitalizáciou parčíka a architektonickým prvkom v podobe tunela ponad chodník z kovových rebier, ktorý má byť časopriestorovou simuláciou cesty začatej Pražskou jarou, zadusenou okupáciou, a končiacej sa návratom do slobodného priestoru po nežnej revolúcii. Na jej realizáciu organizátori požiadali o grant vo výške bezmála 98-tisíc eur v Bruseli z programu Európa pre občanov – Európska pamäť.

Podľa architekta Hybského samotný pamätník je iba súčasťou parku. Prioritou je revitalizácia parčíka, pretože od odchodu sovietskych vojakov zostal až doteraz v rovnakom stave. „Určite nebudeme bojovať so zeleňou, nič sa rúbať nebude. Pamätník má predovšetkým mladším generáciám pripomínať a podnietiť ich k tomu, aby trošku pátrali, čo sa tam dialo. Pripomenúť si to v každom prípade treba, lebo túto časť našej histórie nemôžeme obchádzať,“ dodal architekt.

Zozbierané spomienky pamätníkov

Dana Lukáčová si spomína, keď sa bytovky stavali. Ako deti sa chodili na stavenisko hrávať. Pamätá si tiež na ruské deti, s ktorými sa neskôr hrávali. Aj na spúšť, ktorú po sebe sovietski vojaci nechali. „O pár rokov si to už ľudia nebudú pamätať. Treba si pripomínať, že v našej histórii sme mali aj takéto obdobie, aby mladí nezabudli,“ skonštatovala na margo pamätníka. Dvadsaťosemročná Denisa Škarbanová priznáva, že o tom veľa nevie: „Len z počutia a zo starých fotografií viem iba toľko, že tu nejakí Rusi boli.“

Revitalizáciou parku vnútri panelákového bloku z čias socializmu by mala vzniknúť ucelená kultúrno-historická a oddychová zóna v sídlisku. „Toto pamätné miesto zatraktívni naše kúpeľné mestečko aj v oblasti cestovného ruchu a v neposlednom rade prispejeme k uchovaniu pamäti národa,“ zhrnul prínosy Julény. V rámci projektu chcú tiež zozbierať spomienky pamätníkov, filmový, fotografický a textový materiál, vydať publikáciu v troch jazykoch či vytvoriť stálu expozíciu, dokumentujúcu pobyt a odchod sovietskych okupačných vojsk.

Umiestnenie pamätníčka a obnovu parku podporili aj mestskí poslanci. „Aby najmä mladí vedeli, že sme tu mali cudzie vojská, ktoré neboli žiadané, a vyše dvadsať rokov tu zostali a že to, čo žijeme, si musíme chrániť,“ dodal sliačsky primátor Daniel Dunčko.

Množstvo sovietskych vojakov žilo aj v neďalekom Zvolene, kde im patrilo sídlisko Podborová. Okrem bytoviek tu mali vlastnú základnú školu či obchody. Starší Zvolenčania si spomínajú, že tam chodievali nakupovať napríklad banány, ktoré tam, na rozdiel od ostatných zelovocov v meste, mali skoro stále. Aj na to, že keď niektorí vojaci alebo rodinní príslušníci išli domov, v meste boli vykúpené všetky predajne s obuvou. Dominantou sídliska boli tri vysoké paneláky postavené na ruský spôsob, nazývané bašne. Zničené bytovky, škola či obchody sa za 25 rokov zmenili a slúžia Zvolenčanom. Jedinou viditeľnou spomienkou na tie časy je schátraná budova, na ktorej sa dodnes zachovala červená hviezda s kosákom a kladivom a nápis v azbuke – Dom oficierov.