Bývalé Kasárne Jána Švermu ležia v širšom centre mesta. Postavili ich v 30. rokoch minulého storočia na ploche 16 hektárov. V areáli vybudovali viacero objektov, ktoré kedysi slúžili armáde od ubytovania až po strelnicu.
Asanačné práce sa začali postupne od novembra 2014 a nie sú ešte skončené. „Niektoré časti pozemku sú už vo vlastníctve nových majiteľov, ktorí realizujú búracie práce na základe vlastných podnikateľských zámerov," uviedla Martina Kontrová zo žilinskej spoločnosti Istrofinal. Aktuálne prebiehajú búracie práce pre projekt Špecializované predajne Brezno, ktorý má v réžii súkromná firma, ktorá odkúpila časť pozemku.
Celý projekt zmeny bývalých kasární je stále v štádiu územného konania. Časové horizonty a jednotlivé etapy preto ešte nie sú presne určené. Spoločnosť Istrofinal ponúka pozemky na predaj, pričom slušný záujem zaznamenala napríklad o individuálnu bytovú výstavbu.
Či budú zbúrané všetky zostávajúce budovy, zatiaľ nie je jasné. „Dôvodom asanácie budov bola aj ich technická zastaranosť," povedala Kontrová na margo už zbúraných objektov.
Pri búraní sa pristavili manželia Slabejovci. „Pamätáme si tieto kasárne, keď boli plné života. Na jednej strane je nostalgia, na druhej však treba povedať, že roky s tým nikto nič nerobil a bola by škoda, aby to tam zbytočne stálo a chátralo ďalej," hovorí manžel Ján. Jeho manželka Vierka spomína, že keď v Brezne boli vojaci, bolo tu živo a veselo. „Len taký piskot, keď išli dievčatá okolo. Aj za mnou dakedy, ale to už bolo dávno, to už ani pravda nie je," smeje sa.
Mesto v súčasnosti čaká na štúdiu zastavanosti tohto územia, ku ktorej sa vyjadrí. „Budeme radi, keď sa tento areál, dá sa povedať v centre mesta, čo najskôr zhodnotí a bude slúžiť našim občanom,“ povedal brezniansky primátor Tomáš Abel.
Názory Brezňanov sa rôznia. V staršej generácii rezonujú spomienky i nostalgia. Bývalý vojak Ján Ševčík v kasárňach odslúžil vyše 22 rokov. „Sú to pekné spomienky. Škoda, že si takto rúcame dejiny nášho mesta. Možno by bolo jednoduchšie, keby to poopravovali, mohli by sa tu urobiť byty pre mladých alebo priestory pre úrady,“ myslí si. Podobný názor má aj Elena Bániková: „Budovy by mohli prerobiť na lacné byty pre mladých, obchodov tu máme dosť, len tých peňazí nieto."
Mesto však pochovať históriu určite nemieni. V areáli bývalých kasární sa nachádza pamätník plukovníka Samuela Sekurisa, ktorý v Brezne pôsobil od začiatku roka 1944 ako veliteľ oddielu delostreleckého pluku povstaleckej armády. Zohral významnú úlohu pri vzniku a počas Slovenského národného povstania. „So spoločnosťou sme sa dohodli, že pamätník, ktorý tam je, tam aj zostane. V prípade, že by prekážal výstavbe, mesto v spolupráci s firmou ho presunie. Dôležité je, aby sa nezničil," spresnil brezniansky primátor. Dodal, že popri ňom chcú zriadiť aj pamätník na počesť delostrelcov a vojenskej posádky, ktorým má byť húfnica. „Mala by to byť pripomienka pre budúce generácie, že na tomto mieste boli kedysi kasárne," vysvetlil Abel.
Mladší Brezňania nie sú poznačení spomienkami. „Je dobre, že sa v kasárňach ide niečo konečne diať, že sa tam postaví niečo nové a zaujímavé. Podľa mňa je to super, dúfam, že tam bude aj niečo na oddych," povedala Zuzana Mazancová. Oddychovú zónu by privítal i Peter Bubelíny: „Budem spokojný, keď sa ten areál zmení na niečo pekné, lebo tie budovy boli ošarpané."
Vojenská posádka v breznianskych kasárňach sídlila do roku 2003, ďalších desať rokov slúžili pre potreby ministerstva obrany ako sklady techniky. V roku 2013 areál, ktorý vyhlásil rezort za prebytočný majetok, vo verejnej súťaži kúpila spoločnosť Istrofinal za 1,3 milióna eur.