Foto: Lido Lagúna
Aktivisti, vodohospodári, vodáci a architekti predstavili občiansky návrh na riešenie petržalského nábrežia Dunaja. Koncept urbanistickej štúdie navrhuje v miestach bývalého kúpaliska Lido vznik mestskej pláže a lagúny. Kým pozemky na nábreží, teda v záplavovom území, patria mestu, parcely za nimi sú v rukách súkromných investorov. Iná iniciatíva, Nové Lido, preto otvára platformu na diskusiu o podobe novej štvrte – Celomestkého centra v Petržalke až po Einsteinovu ulicu. Na verejnej prezentácií nábrežia v budove Spolku architektov Slovenska tak možno vznikol dobrý základ na širšiu diskusiu o podobe celého územia.
Inšpirácia zo zahraničia aj starého Lida
Vodáci prízvukujú, že návrh realizácie nábrežia nevznikol zo dňa na deň, ale pracovali na ňom odborníci z rôznych oblastí dlhý čas. Navyše sami seba viac ako za aktivistov, považujú za aktérov na vode. Pracovali s koncepciou pražských brehov, s víziou nekolonizovať, ale zdieľať, aby verejný priestor ostal naozaj dostupný širokej verejnosti.
Pláž a lagúna majú vzniknúť na mestských pozemkoch medzi lodenicou Dunaj klub Kamzík a chránenou krajinnou oblasťou Soví les. „Občianska predstava je verejný priestor na oddych, rekreáciu a šport s verejnou plážou na brehu Dunaja a so zachovaním činnosti vodákov v tejto lokalite vo vhodnej forme,“ uviedol spoluautor návrhu Lido Lagúna a člen petičného výboru Martin Mišík z Asociácie bratislavských vodáckych klubov s tým, že športoviská a zóny rekreácie patria do štruktúry mesta.
Foto: Lido Lagúna
Podstatou koncepcie je mierne rozšírenie koryta Dunaja. Lagúnu podľa návrhu od hlavného toku delí úzka stavba v línii aktuálneho brehu a na oboch koncoch je prepojená s hlavným korytom. „Hydraulicky jednoduchý pozdĺžny tvar a plážové brehy vo vhodnom sklone zabezpečia dostatočnú stabilitu brehov a celej lagúny,“ uviedol Mišík. V centre Bratislavy tak vznikne pláž a vodná plocha s dĺžkou vyše 400 a šírkou 30 až 45 metrov, čo je dané rozponom pilierov mosta Apollo.
Návrh nie je definitívny, ale poskytuje podklad na otvorenie témy revitalizácie nábrežia. Architekti hovoria o možnosti prvky pridávať či meniť. Uvažuje sa napr. aj o prístave pod Starým mostom, v ktorom by na niekoľko hodín mohli kotviť motorové člny.
Konečná podoba závisí aj od toho, či a kde obnovia odtokový kanál Ovsištské rameno. Platný územný plán z roku 2006 totiž lodenice po plánovanej obnove ramena posúva nižšie po toku. Rameno malo odvádzať vodu v prípade povodní. V súčasnosti, po rekonštrukcii Starého mosta a jeho pilierov, sa viacerí odborníci zhodujú na tom, že Dunaj odteká rýchlejšie a kanál preto nie je nevyhnutný. Otvára sa tak priestor na diskusiu ako a či ho vôbec realizovať.
Foto: Lido Lagúna
V tejto fáze je podľa vodákov cieľom, aby sa návrhom zaoberalo mestské zastupiteľstvo a dalo pokyn na vypracovanie urbanistickej štúdie mestskej pláže. Na financovaní by sa v budúcnosti malo podieľať mesto, prípadne župa či rôzne občianske združenia.
Vodáci zároveň petíciou žiadajú vedenie hlavného mesta, aby prijalo tento návrh a zapracovalo projekt Lido Lagúna do územného plánu zóny. Písomnú petíciu odovzdali v utorok na magistráte. Za necelé tri týždne ju podpísalo 4 500 ľudí, online petícia pokračuje ďalej. „Záujem potvrdzuje občiansku objednávku na obnovenie tradičnej mestskej verejnej dunajskej pláže Lido a žiada aj zachovanie činnosti vodáckych lodeníc pôsobiacich v tejto oblasti už takmer 100 rokov,“ uviedol Martin Mišík z Asociácie bratislavských vodáckych klubov. Petícia mala byť akýmsi výkrikom a vyvolaním záujmu verejnosti. Mesto totiž dlhodobo tvrdí, že sa pravým petržalským brehom Dunaja bude zaoberať až potom, keď zrevitalizuje ten ľavý.
Architekti: Hovorme o širších súvislostiach
Renomovaní architekti a urbanisti zároveň odštartovali iniciatívu s názvom Nové Lido. „V centre mesta je nevyužitý priestor, ktorý by dokázal spraviť z Bratislavy jedno z top 10 miest pre život,“ cituje stránka projektu londýnskeho urbanistu a spoluautora iniciatívy Igora Marka.
Ďalší z iniciátorov architekt Juraj Benetin zdôrazňuje, že ide o komunikačnú platformu, ktorej cieľom je je otvoriť diskusiu medzi všetkými stranami, vrátane súkromných majiteľov pozemkov, teda spoločností HB Reavis a J&T. Nové Lido sa zaoberá priestorom medzi mostom Apollo, Starým mostom až po obchvat Einsteinova, teda vrátane nábrežia, o ktorom hovoria vodáci.
„Cez iniciatívu Nové Lido sa snažíme komunikovať základné kvality, ktoré by mali usmerňovať budúci rozvoj tejto lokality. Územné plánovanie je odborný a zložitý proces, ktorý má vlastné pravidlá a musí ho riadiť mesto. Niektoré témy nedokáže tento proces sprostredkovať. Ak chceme hovoriť o význame tohto miesta pre Bratislavu a jeho obrovskom potenciáli, musíme zvoliť iné, nové nástroje,“ uviedol Juraj Benetin.
Foto: Nové Lido
Myšlienka lida by sa mala podľa architektov zakladať na vzniku tzv. piatich superpriestorov. „Superpriestory sú v urbanizme miesta, ktoré majú širokospektrálny verejný účel – miesta, ktoré tvoria život v meste,“ uvádza sa na webovej stránke iniciatívy. Hovoria o nábrežnom a centrálnom parku, námestí, mestskom bulvári a office parku. „Lido spojí Staré mesto, Ružinov, Petržalku a vytvorí kontinuitu, ktorú Bratislava potrebuje, aby mohla byť veľkomestom na Dunaji,“ vysvetľuje iniciatíva zámer, ako by mohlo centrum hlavného mesta vyzerať s dôrazom na to, že už to nebude viac centrum, ktoré sa dá prejsť za desať minút.
Architekt Benetin zdôrazňuje, že v tejto chvíli neexistuje architektúra žiadnych objektov, nevie sa ako bude vyzerať námestie alebo park. Zbierajú podnety, plánujú stretnutia s verejnosťou, akcie priamo v teréne a spoluprácu aj s vodákmi. „Existuje urbanistická koncepcia, ktorá hovorí o základných princípoch rozvoja územia. Tu môže byť námestie, tu park, tu by mali ľudia bývať , tu pracovať, tu by mala stáť významná verejná stavba,“ vysvetľuje Benetin s tým, že všetko je vo veľmi hrubých čiarach. „Urbanistická koncepcia ale v sebe nesie niečo dôležitejšie ako čiary. Základné hodnoty, ktoré by mali prežiť desaťročia zmien. A tieto sa snažíme komunikovať cez iniciatívu Nové Lido,“ dodal.